po roku 1918

DOHODA MEDZI NEMECKOM, VEĽKOU BRITÁNIOU, FRANCÚZSKOM A TALIANSKOM, UZAVRETÁ V MNÍCHOVE 29. SEPTEMBRA 1938

Nemecko,Spojené kráľovstvo, Francúzsko a Taliansko sa vzhľadom na už v podstate dosiahnutú dohodu o odstúpení sudetonemeckého územia zhodli na nasledovných podmienkach a spôsoboch tohto odstúpenia a na opatreniach, ktoré sú potrebné pre to urobiť, a vyhlasujú, že podľa tejto dohody je každý jednotlivo zodpovedný za kroky, ktoré sa musia podniknúť, aby sa zabezpečilo jej naplnenie.

  1. Vyprázdnenie sa začne 1. októbra.
  2. Spojené kráľovstvo, Francúzsko a Taliansko sa zhodujú na tom, že vyprázdnenie územia sa uskutoční do 10. októbra, a to bez zničenia akýchkoľvek existujúcich zariadení, a že československá vláda je zodpovedná za to, že vyprázdnenie sa uskutoční bez poškodenia uvedených zariadení.
  3. Spôsoby vyprázdňovania stanoví v detailoch medzinárodný výbor, skladajúci sa zo zástupcov Nemecka, Spojeného kráľovstva, Francúzska a Talianska.
  4. Postupné obsadzovanie prevažne nemeckého územia nemeckými jednotkami sa začne 1. októbra. Štyri úseky územia, označené na priloženej mape, obsadia nemecké jednotky v poradí:
    Úsek označený I,1. a 2. októbra, úsek označený II, 2. a 3. októbra, úsek označený III, 3., 4. a 5. októbra, úsek označený IV, 6. a 7. októbra.
    Zvyšné územie prevažne nemeckého charakteru bezodkladne označí vyššie uvedený medzinárodný výbor a do 10. októbra bude obsadené nemeckými jednotkami.
  5. Medzinárodný výbor uvedený v § 3 určí územia, na ktorých sa má uskutočniť ľudové hlasovanie. Tieto územia budú až do ukončenia ľudového hlasovania obsadené medzinárodnými útvarmi. Ten istý výbor stanoví podmienky, za akých sa má uskutočniť ľudové hlasovanie, pričom bude za podklad považovať podmienky ľudového hlasovania v Sársku. Výbor stanoví tak isto deň, kedy sa ľudové hlasovanie bude konať; tento deň však nesmie byť neskôr, ako koncom novembra.
  6. Definitívne vytýčenie hraníc urobí medzinárodný výbor. Tento výbor je oprávnený odporučiť štyrom mocnostiam - Nemecku, Spojenému kráľovstvu, Francúzsku a Taliansku - v určitých výnimočných prípadoch menšie odchýlky od prísne etnografického určenia zón, ktoré majú byť odovzdané bez ľudového hlasovania.
  7. Bude zavedené opčné právo pre presídlenie do odstúpených zón a pre vysídlenie z nich.
    Opcia sa musí uskutočniť v priebehu šiestich mesiacov od okamžiku uzavretia tejto dohody.
    Nemecko-československý výbor stanoví podrobnosti opcie, zváži postup ako uľahčiť výmenu obyvateľstva a objasní zásadné otázky vyplývajúce z tejto výmeny.
  8. Československá vláda uvoľní v priebehu štyroch týždňov odo dňa uzavretia tejto dohody zo svojich vojenských a policajných oddielov všetkých sudetských Nemcov, ktorí si to budú želať. V tej istej lehote prepustí československá vláda sudeto-nemeckých zajatcov, ktorí si odpykávajú tresty odňatia slobody za politické delikty.
  9. ADOLF HITLER

    NEV1LLE CHAMBERIAIN

    MUSSOLINI

    ED. DAIADIER



    DODATOK K DOHODE

    Mníchov 29. septembra 1938

    Vláda Jeho Veličenstva v Spojenom kráľovstve a francúzska vláda sa pripojili k uvedenej dohode s tým, že stoja za ponukou, obsiahnutou v § 6 anglicko-francúzskych návrhov z 19. septembra, týkajúcou sa medzinárodnej garancie nových hraníc československého štátu proti nevyprovokovanému útoku. Ako náhle bude upravená otázka poľskej a maďarskej menšiny v Československu, dajú Nemecko a Taliansko záruku Československu zo svojej strany.

    ADOLF HITLER

    NEVILLE CHAMBERLA1N

    MUSSOLTNI

    ED. DALADIER



    DOPLŇUJÚCE VYHLÁSENIE

    Mníchov 29. septembra 1938

    Štyri prítomné hlavy vlád sa zhodujú na tom, že výbor predvídaný dnešnou dohodou sa bude skladať zo štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí, z veľvyslancov Anglicka, Francúzska a Talianska akreditovaných v Berlíne a z člena menovaného československou vládou.

    ADOLF HITLER

    NEVILLE CHAMBERLA1N

    MUSSOLTNI

    ED. DALADIER



    DOPLŇUJÚCE VYHLÁSENIE

    Mníchov 29. septembra 1938

    Hlavy vlád štyroch mocností vyhlasujú, že problém poľskej a maďarskej menšiny v Československu - pokým nebude vyriešený do troch mesiacov formou dohody medzi zainteresovanými vládami - sa stane predmetom ďalšieho stretnutia tu prítomných hláv vlád štyroch mocností.

    ADOLF HITLER

    NEVILLE CHAMBERLA1N

    MUSSOLTNI

    ED. DALADIER



    DOPLŇUJÚCE VYHLÁSENIE

    Mníchov 29. septembra 1938

    Všetky otázky, vyplývajúce z odstúpenia územia, sa chápu ako patriace do kompetencie medzinárodného výboru.

    ADOLF HITLER

    NEVILLE CHAMBERLA1N

    MUSSOLTNI

    ED. DALADIER

Deklarácia slovenského národa

30. 10. 1918

Zastupitelia všetkých slovenských politických strán, zhromaždení dňa 30. októbra 1918 v Turčianskom Sv. Martine a organizovaní v Národnú Radu slovenskej vetvy jednotného česko-slovenského národa, trvajú na zásade samourčovacieho práva národov, prijatej celým svetom. Národná Rada vyhlasuje, že v mene česko-slovenského národa bývajúceho v hraniciach Uhorska je jedine ona oprávnená hovoriť a konať.

Nie je na to oprávnená uhorská vláda, ktorá za celé desaťročia nepoznala vážnejšej úlohy, ako potlačovať všetko, čo je slovenské, nepostavila a nedovolila nášmu národu ani jedinej školy, nedovolila, aby sa slovenskí ľudia dostali do verejnej správy a úradov, náš ľud majetkové ničila a vykorisťovala svojou stredovekou feudálnou sústavou a politikou.

Nie sú oprávnené na to, aby v mene slovenského ľudu hovorili ani tie tak zvané zastupiteľské zbory, ktoré sú zostavené na základe úzkeho volebného práva, nedopúšťajúceho prejaviť vôľu národa a pozostávajúce z ľudí, ktorí vzdor nariadeniu zákona nedopustili na výboroch Čisto slovenských stolíc ani len slovenského slova.

Nie sú na to oprávnené ani také zhromaždenia, ktoré vynášajú uzavretie pod tlakom cudzieho násilia.

V mene slovenského národa na Slovensku oprávnená je teda hovoriť jedine Slovenská Národná Rada.

Národná Rada česko-slovenského národa v Uhorsku obydleného osvedčuje:

  1. Slovenský národ je čiastka i rečové i kultúrno-historicky jednotného česko-slovenského národa. Na všetkých kultúrnych bojoch, ktoré viedol český národ a ktoré ho urobili známym na celom svete, mala účasť i slovenská vetev.
  2. Pre tento česko-slovenský národ žiadame i my neobmedzené samourčovacie právo na základe úplnej neodvislosti. Na základe tejto zásady prejavujeme svoj súhlas s tým novoutvoreným medzinárodným právnym položením, ktoré dňa 18. októbra formuloval predseda Wilson a ktoré dňa 27. októbra uznal rakúsko-uhorský minister zahraničia.
  3. Žiadame okamžité uzavretie pokoja, a síce na všeľudských kresťanských zásadách, aby pokoj bol taký, žeby medzinárodno-právnymi zárukami znemožňoval ďalšiu vojnu a ďalšie zbrojenie.

Sme presvedčení, že náš snaživý a nadaný slovenský národ, ktorý vzdor neslýchanému útisku dospel na taký stupeň národnej kultúry, nebude vylúčený z požehnania pokoja a zo spolku národov, ale i jemu bude dopriate, aby sa dľa svojho rázu mohol vyvinovať a dľa svojich síl prispel ku všeobecnému pokroku človečenstva.

Zo zasadnutia Slovenskej Národnej Rady.

V Turčianskom Svätom Martine 30. októbra 1918.

Karol A. Medvecký v .r ., tajomník Slovenskej Národnej Rady

Matúš Dula v .r ., predseda Slovenskej Národnej Rady

List Eduarda Beneša poslancovi Markovičovi o rozchode s M. R. Štefánikom na mierových rokovaniach v Paríži

9. 4. 1919

Milý dre Markoviči,

díky za vaše četné dopisy a informace, na než nedal jsem odpovědi. Zatím toto:

  1. Dra Krno bych si eventuelne podržel bude-li souhlasit. Uvidíme; souhlasí by se to vyřídilo, až se vrátím domu.
  2. Vy myslím, že už uváznete na Slovensku - když tak uvažuji skoro myslím, že by bylo škoda aby ste se zavřel v nejaké bureau Slovensko Vás bude potřebovat víc. Ze zpráv Masarykových bych také tak soudil. Tož nepokládejte se zavázána a uvidíte li situace rozhodnete po dohode se Šrobárem.
  3. Se Štefánikem jsem měl konflikt. Je treba aby ste to vědě, ale je to jen pro Vás. Je mezi námi konec - myslím úplné. Zachovejte vše výlučné pro sebe.

Zdraví Vás srdečné Váš Dr. Beneš

List vyslanca pri Sv. stolici K. Sidora ministrovi školstva a národnej osvety J. Sidorovi o jeho pôsobení v Ríme

30. júna 1939

Drahý pán minister,

potešil ma Tvoj list a ďakujem Ti zaň. Ja sa tu doslovne v pote tváre vžívam do môjho nového povolania. Úspechov na tejto dráhe nebude, lebo veď, keď neznáš reči, načo ide. Za diplomata? často rozmýšľam, načo som to len prijal? Mám ti osem pekných oviec hore na Smrekovci. Bol by som k nim ešte niečo prikúpil a dobačovavši dolu, mohol som bačovať hore, na rodných holiach ružomberských. Ale veľkí páni ma nahovárali a ja šiel, lebo ľahko Katku do tanca zvábi., keď chce ísť tancovať!

A tu v Ríme bude tanec ukrutný. Môj žurnalistický nos tuší čosi v povetrí. Rozkladám informačné tykadlá do okolí redakcií a vždy sa niečo spoľahlivého dozviem. Vlastný úrad ešte čuší. Bývam v jednej izbe s msgr. dr. Kapalom v hoteli Flora ? po dobrom ťa tu v ňom spomínajú -, platíme denne vyše 200 lír. Pomocou mojich známych našli sme utešenú samostatnú vilku pre naše vatikánske veľvyslanectvo, poslal som zavčerom týždeň všetky plány a zmluvu o nájme nášmu zahraničnému ministerstvu do Bratislavy, ale to je v olympijských výškach, dodnes mi neodpovedalo. Poslal som mu telegram pred chvíľou, urgujem, lebo sú aj iní záujemci o výhodnú vilu a bojím sa, že nám ju pred nosom predchytia. Aj chcem ti grundovať úrad a nemôžem. Ak ma schytí zlosť, spakujem a slávnostne sa vrátim domov ešte pred odovzdaním poverovacích listín Sv. Otcovi. Noba bene osobne som písal svojmu milému šéfovi dr. F. Ďurčanskému a už by sa svedčilo odpovedať, lebo ani vatikánsky vyslanec nemá nervy v týchto tropických horúčavách zo špagátu. Hja, páni ministri, dokladám, česť výnimkám!

O jednu vec, keď už spomínam ministrov, by som .a veľmi pekne prosil. Paľo Čarnogurský pred mojím odchodom mi hovoril, že dostáva plat učiteľa meštianskej školy v Humennom. Nie je ešte menovaný za prednostu národného školstva. Veľmi by som .a prosil, menuj ho, aby mal nejaký dekrét v rukách. Zaslúži si to, chodí a pracuje ako jeden z najpoctivejších našich poslancov.

Takto už končím. ďakujem Ti ešte raz za milý list a ostávam Ti oddaný.

Karol Sidor

Rím, 30. júna 1939.

Nariadenie o právnom postavení Židov

9.9.1941, krátené

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA.

Vymedzenie pojmu.

§ 1

(1) Za Žida podľa tohto nariadenia sa bez ohľadu na pohlavie pokladá:

a) kto pochádza najmenej od troch podľa rasy židovských starých rodičov

b) židovský miešanec, ktorý pochádza od dvoch podľa rasy židovských starých rodičov [§ 2, písm. a)], ak

  1. dňa 20. apríla 1939 bol alebo po tomto dní sa stal príslušníkom izraelitského (židovského) vyznania,
  2. po 20. apríli 1939 vstúpil do manželstva so Židom [písm. a)],
  3. pochádza z manželstva so Židom [písm. a)], uzavretého po 20. apríli 1939,
  4. pochádza z nemanželského styku so Židom [písm. a)] a narodil sa ako nemanželské dieťa po 20. februári 1940.

(2) Za židovského starého rodiča podľa rasy v zmysle ustanovenia tohoto nariadenia má sa pokladať ten, kto patril k izraelitskému (židovskému) vyznaniu.

§ 2

Za židovského miešanca podľa tohto nariadenia sa pokladá:
a) kto pochádza od dvoch podľa rasy židovských starých, ak sa podľa § 1, písm.
b) nepokladá za Žida, kto pochádza od jedného podľa rasy židovského starého rodiča

HLAVA II

Označenie

(1) Židia sú povinní nosiť židovské označenie. Podrobnosti o tvare označenia a o spôsobe jeho nosenia, ako aj všeobecné výnimky po dohode s rezortne príslušným ministrom určí minister vnútra vyhláškou v Úradných novinách.

(2) Iné označenia v súvislosti s menom (priezviskom) alebo firmou Žida (židovského sdruženia) môže určiť rezortne príslušný minister.

(3) Kto nenosí, poťažne nepoužíva označenia podľa ods. 1 alebo 2 potresce sa za priestupok okresným (štátnym policajným) úradom peňažným trestom od Ks 100 do Ks 10 000, ktorý sa má v prípade nevymožiteľnosti premeniť na zatvorenie od 1 dňa do 15 dní.

HLAVA III

Obmedzenia ohľadom manželstva a mimomanželského pohlavného styku

§ 9

(1) Zakazuje sa uzavrieť manželstvo medzi Židom (Židovkou) a Nežidovkou (Nežidom) a medzi Židom (Židovkou) a židovskou miešankou (miešancom) [§ 2].

(2) Kto vedome uzavrie manželstvo proti zákazu v ods. 1, potresce sa pre prečin väznením do 3 rokov a stratou úradu a práva volebného,

§ 10

Vedomý mimomanželský pohlavný styk medzi Židom (Židovkou) a Nežidovkou (Nežidom) sa tresce ako prečin väzením do 5 rokov.

§ 11

Trestné pokračovanie pre trestné činy podľa § 9 a 10 patrí do pôsobnosti krajských súdov.

HLAVA IV

Vylúčenie z volebného práva a z verejnoprávnych funkcií.

§ 12

(1) Židia nemajú volebné právo a nie sú voliteľní do Snemu Slovenskej republiky ani orgánov verejnoprávnych korporácií.

(2) Žid nemôže byť ustanovený za funkcionára štátu a verejnoprávnych korporácií a ustanovizní vôbec.

(3) Ustanovenia ods. 1 a 2 platia aj o židovských miešancoch (§ 2) a o nežidovských manželoch Židov, avšak len nakoľko ide o pasívne volebné právo.

§ 13

(1) Žid nemôže byť členom Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, registrovaných strán národných skupín, ani členom Hlinkovej gardy, Hlinkovej mládeže, j Freiwillige Schutzstaffel a Deutsche Jugend.

(2) Funkcionárom strán poťažne dôstojníkom alebo poddôstojníkom organizácií uvedených v ods. 1 nemôže byť ani židovský miešanec (§ 2) ani nežidovský manžel Žida....

HLAVA V

Nespôsobilosť k verejným službám

§ 15

(1) Žid nesmie byť zamestnaný v službách štátu, taktiež v službách verejnoprávnych korporácií a verejných ustanovizní vôbec, počítajúc do toho aj nositeľov verejnoprávneho poistenia, a to ani ich alebo nimi spravovaných alebo dotovaných ústavov, podnikov, fondov a zariadení, vyjmúc židovských kultúrnych, kultových a sociálne-zdravotných ustanovizní ako aj Ústredne Židov....

HLAVA VI

Nespôsobilosť vykonávať niektoré slobodné povolania

Diel prvý

Nespôsobilosť k verejnému notárstvu, advokácii a civilnému inžinierstvu

§ 16

(1) Žid nemôže byť:

a) verejným notárom (verejnonotárskym osnovníkom),

b) advokátom (advokátskym osnovníkom),

c) civilným inžinierom, ...

Diel druhý.
Nespôsobilosť k výkonu lekárskej a zverolekárskej praxe

§ 18

(1) Židia nemôžu vykonávať lekársku a zverolekársku prax....

Diel tretí

Nespôsobilosť k výkonu na lekárnickú prax a k právam na lekárne

§ 20

(1) Žid nemôže vykonávať lekárnickú prax.

(2) Žid nesmie byť majiteľom (spolumajiteľom) alebo koncesionárom (spolukoncesionárom) verejnej lekárne...

HLAVA VII
Pracovná povinnosť a obmedzenie slobody osobnej, domovej a listového tajomstva.

Diel prvý.
Pracovná povinnosť.

§ 22

(1) Židia vo veku od 16 do 60 rokov, ak nekonajú práce podľa § 38 branného zákona, sú povinní konať práce, ktoré im prikáže Ministerstvo vnútra.

(2) Pre osoby uvedené v ods. 1 pracovnú príležitosť obstaráva, poťažne prácu organizuje a pracovné podmienky určuje Ministerstvo vnútra....

§ 24

Kto neposlúchne príkaz (§ 22} nastúpiť do práce, taktiež ten, kto prikázanú prácu nekoná, alebo ju vykonáva nedbalé, alebo ju bez súhlasu Ministerstva vnútra zanechá, potresce sa pre priestupok okresným (štátnym policajným) úradom peňažným trestom od 100.- do 10 000.- Ks, ktorý sa má v prípade nevymožiteľnosti premeniť na zatvorenie od 1 dňa do 15 dní.

Diel druhý.
Osobné a domové prehliadky.

§ 25

Štátne bezpečnostné orgány môžu kedykoľvek previesť u Židov osobnú prehliadku, a to aj bez písomného príkazu úradu alebo súdu.

§ 26

(1) Štátne bezpečnostné orgány môžu kedykoľvek previesť u Židov a u židovských sdružení domovú prehliadku, a to aj bez písomného rozkazu úradu alebo súdu. Inak platia ustanovenia dielu II. zákona č. 293/1920 Sb. z. a n.

(2) Ustanovenie ods. 1 sa vzťahuje aj na podniky (závody) a iné miestnosti Židov a židovských sdružení.

Diel tretí.
Obmedzenie listového tajomstva

§ 27

(1) Žid (židovské sdruženie) alebo odosielateľ akejkoľvek poštovej zásielky (listy, balíky apod.) vo vnútrozemskom styku je povinný uviesť na nej svoju presnú adresu a ľahko zbadateľné označenie (židovskú hviezdu)....

Diel štvrtý.
Obmedzenie ohľadom bydliska.

§ 28

(1) Ústredný hospodársky úrad môže po dohode s Ministerstvom vnútra Židom uložiť povinnosť vysťahovať sa z určitej obce (mesta), pritom môže uložiť súčasne povinnosť nasťahovať sa do určitej obce (mesta).

(2) Ústredný hospodársky úrad môže po dohode s Ministerstvom vnútra určiť obvody okresných úradov, prípadne jednotlivé obce (mestá), do ktorých sa Židia nesmú prisťahovať.

(3) Ústredný hospodársky úrad môže uložiť židom povinnosť vysťahovať sa z určitej časti obce (mesta) a pritom môže súčasne uložiť povinnosť nasťahovať sa do určitej jej častí, a to, všeobecne alebo v jednotlivých prípadoch.

§ 29

(1) Ministerstvo vnútra a jemu podriadené úrady verejnej správy vnútornej môžu pre Židov obmedziť alebo im zakázať pobyt v určitých obciach (mestách) alebo v určitých ich častiach (námestiach, uliciach, parkoch, kúpalištiach a pod.), ako aj obmedziť alebo zakázať návštevu určitých podnikov (kúpeľov, hostincov, kaviarní, výstav a pod.).

HLAVA VIII

Obmedzenie spolkového a shromažďovacieho práva, ako aj tlačovej slobody

Diel prvý.
Spolkové právo a Ústredňa židov.

§ 31

(1) Jedinou organizáciou Židov, žijúcich na území Slovenskej republiky, výlučne povolanou zastupovať ich kolektívne záujmy, je Ústredňa Židov so sídlom
v Bratislave.

(2) Ústredňa Židov je verejnoprávnou záujmovou korporáciou; jej povinnými členmi sú všetky osoby, ktoré sa podľa § 1 pokladajú za Židov....

Die1 druhý.
Shromažďovacie právo.

§ 33

Židia nesmú usporiadať verejné shromaždenia alebo sprievody a nesmú sa zúčastniť na iných verejných shromaždeniach.

Obmedzenie tlačovej slobody a vydávania literárnych a iných umeleckých produktov.

§ 34

(1) Žid nesmie byť vydavateľom, redaktorom (zodpovedným redaktorom), ani prispievateľom nijakého časopisu okrem prípadného časopisu vydávaného Ústredňou Židov.

(2) Židia (židovské sdruženia nesmú mať nijaký ani periodický ani neperiodický časopis. Časopis, slúžiaci ich záujmom, nesmie vydávať ani nik iný....

§ 35

(1) Na území Slovenskej republiky nemožno vydať tlačou ani inak rozmnožiť, poťažne dať do obehu (predvádzať) duchovný (vedecký, literárny, hudobný, výtvarný a pod.) produkt Žida, a to ani pod cudzím (krycím) menom. Týmto sa nevylučuje použitie uvedených produktov na vedecké ciele....

HLAVA IX.
Obmedzenie vo veciach kultu a vzdelania.

Diel tretí
Obmedzenia ohľadom vzdelania.

§ 38

(1) Židia sa vylučujú z akéhokoľvek štúdia na všetkých školách a učebných ústavoch okrem škôl ľudových a okrem kurzov osobitne pre nich zriadených.

(2) Židia, či už ako jednotlivci, náboženské obce alebo korporácie a ustanovizne, nemôžu si zriadiť nijakú Školu alebo učebný ústav - okrem škôl ľudových a vzdelanie, ktoré podávajú tieto školy alebo učebné ústavy, nemôžu nadobúdať ani súkromným vyučovaním.

(3) Vysvedčenia Židov zo škôl a učebných ústavov, vydané v cudzine, nemožno nostrifikovať....

HLAVA X.
Obmedzenie ohľadom zamestnávania.

Diel druhý.
Zamestnávanie

§ 43

(1) Zamestnávať Žida v hocakom služobnom, pracovnom alebo učebnom pomere možno len po udelení povolenia (ods. 3).

(2) Ustanovenie ods. 1 vzťahuje sa aj na zamestnanie - úplatné aj bezplatné - židovských rodinných príslušníkov, zamestnaných Židmi; povolenie podľa ods. 1 netreba v prípadoch, kde zamestnávateľom je štát, jeho podniky, ústavy, fondy atď. alebo na prípady, kde štátne úrady (orgány) prikážu Žida do práce podľa nariadenia s mocou zákona č. 129/1940 Sl. z, ...

HLAVA XII.
Iné obmedzenia.

§ 51

Židia nemôžu nadobudnúť oprávnenie držať alebo nosiť zbraň.

§ 52

Židia nemôžu nadobudnúť oprávnenie loviť ryby.

§ 53

Žid nemôže riadiť slovenské motorové vozidlo (§ § 1 a 12. zák. č. 81/1935 Sb. z. a n.), ani obdržať povolenie na jeho riadenie....

§ 55

(1) Židom a židovským sdruženiam, ako aj členovi takej domácnosti, v ktorej je aspoň jeden Žid, nemožno udeliť koncesiu na držbu rádioprijímača alebo na držbu rádiovysielača.

(2) Ustanovenie ods. 1 platí aj o nežidovských manželoch Židov....

ČASŤ DRUHÁ.
Majetkoprávne postavenie.

HLAVA I

Obmedzenie v nadobúdaní vecných práv a živnostenských oprávnení.

§ 57

Židia a židovské sdruženia nemôžu nadobúdať vlastnícke a iné vecné práva k nehnuteľnostiam, okrem prípadu dedenia.

§ 58

Židia a židovské sdruženia nemôžu preberať ako aj znovuzriaďovať priemyselné, obchodné alebo živnostenské podniky, získavať účasť na takýchto nových podnikoch a nadobúdať alebo preberať živnostenské oprávnenie....

HLAVA IV.
Iné majetkoprávne obmedzenia

Diel druhý.
Nespôsobilosť k držbe niektorých predmetov.

(1) Židia nesmú mať v držbe obrazy, sochy, busty význačných národných a štátnych dejateľov, taktiež nesmú mať štátne znaky, vlajky a zástavy.

(2) Židom sa zakazuje držba fotografických prístrojov, ďalekohľadov, taktiež sa im zakazuje držba gramofónových platní s národnými piesňami (melódiami). ...

ČASŤ DESIATA.
Oslobodenie a výnimky.

§ 255

(1) Prezident republiky môže udeliť oslobodenia z ustanovení tohto nariadenia.

(2) Oslobodenia môžu byť úplné alebo čiastočné a možno ich viazať podmienkami.

(3) Oslobodenia možno kedykoľvek odvolať2.

§ 256

Výnimky udelené podľa vládneho nariadenia č. 63/1939 Sl ľ. alebo podľa iných právnych predpisov upravujúcich právne postavenie alebo právne pomery Židov platia ako oslobodenia z obdobných ustanovení podľa tohto nariadenia. Ustanovenie § 255, ods. 3 platí obdobne aj o týchto výnimkách....

ČASŤ DVANÁSTA.
Záverečné ustanovenia

§ 270

(1) Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykonávajú ho všetci členovia vlády.

Dr. Tuka v. r.

Dr. Sivák v. r

Mach v. r.

Dr. Pružinský v . r

Čatloš v .r .

Dr. Fritz v. r.

Dr. Medrický v. r.

Stano v. r.

Pittsburská dohoda

Česko-Slovenská Dohoda, uzavretá v Pittsburghu. Pa., dňa 30. mája 1918.

Predstavitelia slovenských a českých organisácií vo Spoj. Štátoch, Slovenskej Ligy, Českého Národného Sdruženia a Sväzu Českých Katolíkov, porokovali za prítomnosti predsedu Česko-Slovenskej Národnej Rady profesora Masaryka, o česko-slovenskej otázke a o našich posavádnych programových prejavoch a usniesli sa nasledovne:

Schvaľujeme politický program usilujúci sa o Spojenie Čechov a Slovákov v samostatnom štáte z Českých Zemí a Slovenska.

Slovensko bude mať svoju vlastnú administratívu, svoj snem a svoje súdy. Slovenčina bude úradným jazykom v škole, v úrade a vo verejnom živote vôbec. Česko-slovenský štát bude republikou. Jeho Konštitúcia bude demokratická. Organisácia spolupráce Čechov a Slovákov vo Spojených Štátoch bude podľa potreby a meniacej sa situácie, pri spoločnom dorozumení, prehĺbená a upravená. Podrobné ustanovenia o zariadení česko-slovenského štátu ponechávajú sa osvobodenýmČechom a Slovákom a ich právoplatným predstaviteľom.

Prednáška J. Siváka o jeho účasti na korunovačných slávnostiach pápeža Pia XII. v Ríme 9. 3. - 14. 3. 1939

Na korunovačných slávnostiach

Vláda Slovenskej krajiny uznala za potrebné dať sa zastúpiť na korunovačných slávnostiach sv. Otca Pia XII., a preto ministerská rada na svojom zasadnutí 27. februára 1939 sa uzniesla vyslať do Ríma moju maličkosť.

Bolo to prvý raz v dejinách slovenského národa, že Slováci delegátom svojej vlastnej vlády mali byť zastúpení na pápežskom korunovaní. A že práve mne pripadla úloha byť týmto prvým delegátom, pokladal som si za veľkú česť. Rád som prijal toto poverenie vlády, lebo som mal príležitosť zúčastniť sa na korunovačnej slávnosti, a to vtedy, keď prozreteľnosť Božia postavila na čelo katolíckej Cirkvi osobnosť tak úšľachtilú, neobyčajne významnú a uctievanú, ako bol kardinál Pacelli. Za osobného tajomníka mi pridelili na cestu dr. Jána Kaššovica, odborového prednostu ministerstva vnútra.

Vo štvrtok 9. marca sme odcestovali z Bratislavy cez Viedeň do Ríma, kde sme prišli v piatok v neskorých hodinách večerných. Keďže náš príchod bol úradne hlásený, v Ríme na stanici nás čakali. Vítal nás dr. Radinský, vtedajší vyslanec republiky vo Vatikáne, a vyslanec Quirináli Čermák, ako i mnohí členovia slovenskej kolónie v Ríme, najmä naši študujúci Slováci ? no a novinári.

V sobotu predpoludním vykonali sme niekoľko úradných návštev, a to hlavne vo vatikánskom štátnom sekretariáte u Jeho Eminiencie arcibiskupa Tardiniho a Montiniho, potom u J. E. kardinála Kašpara, ktorý prišiel na voľbu sv. Otca a býval v kolégiu takzv. Nepomucenum, ďalej u msgr. Rittera, pražského nunciusa.

V sobotu bolo už na Ríme badať, že Večné mesto chystá sa na veľký deň. Slávnostnú náladu povznášal ešte aj usmievavý jarný slnečný jas, čo hojne polieval rímske bulváre a zohrieval chvejúce sa kvieťa, vysadené po uliciach.

Podľa programu korunovačné slávnosti mali za... v nedeľu v ranných hodinách. Preto u. ráno o 7. hodine odišli sme z hotela a uberali sa do Baziliky sv. Petra. O 9. hodine sa obrady začali.

Len asi raz v živote, aj to len mimoriadne šťastnou príležitosťou dožičí sa človeku vidieť niečo také veľkolepé a povznášajúce, ako sú starobylé slávnostné obrady korunovania hlavy Cirkvi. Minul rok od tejto udalosti, ale slávnosť zaryla sa do pamäti tak hlboko a prenikavo a vybavuje sa mi v spomienkach tak živo, ako keby som ju dnes videl rozvinutú v celej veľkoleposti a nádhere, akou len katolícka Cirkev vie oplývať pri najvýznamnejších slávnostiach v takom prostredí, ako je veleba Baziliky sv. Petra! A .o najviac dojímalo, ba uchvátilo, bola majestátna snehobiela postava sv. Otca Pia XII. ako klasická alabastrová socha, vznešene dominujúca nad záplavou jasajúceho ľudu. Tu pocítila duša, čo znamená byť príslušníkom katolíckej cirkvi a akou nevýslovnou radosťou, ba slasťou je byť veriacim človekom!

Zvláštnosťou tejto korunovačnej slávnosti bolo, že do roku 1869 po prvý raz konala sa podľa pôvodného ceremoniálu, keďže Pius XII. je prvý pápež, korunovaný po vyrovnaní sa s Talianskom nielen ako pápež, ale i svetský suverén, čiže panovník.

Po skončení slávnostných obradov vo veľchráme sv. Petra pokračovalo sa v nich vonku na balkóne baziliky, nazývanom loggia delle Benedicioni. Po odbavení korunovačných modlitieb s tiarou na hlave sv. Otec povstal a pravicou požehnal plesajúce zástupy na Námestí sv. Petra: ?Požehnanie Boha Všemohúceho, Otca i Syna i Ducha Svätého nech zostúpi na vás i nech ostáva s vami na veky!?

Keď udrela jedna hodina, na prenosnom tróne odchádzal sv. Otec z balkóna a jasajúce obecenstvo sa pomaly rozchádzalo. Prežili sme chvíle posvätné a nezabudnuteľné, odniesli sme si dojmy hlboké, nehynúce, večné...

Na ukončenie korunovačných slávností podvečer toho istého dňa dával princ Colonna recepciu vo svojom skvostnom paláci, ktorý vlastne nebol ani palácom, ale múzeom krásneho umenia. Recepcia bola dobrou a vítanou príležitosťou zoznamovacou vysokých cirkevných hodnostárov a členov vládnych delegácií. Na druhý de., v pondelok popoludní usporiadal recepciu vatikánsky štátny sekretariát, a to v letnom pápežovom sídle Castel Gandolfo. Po prechádzke rozkošnými pápežskými záhradami hostia pobudli v tamojšom paláci umelecky prebohato upravenom. Domácim pánom bol tu štátny sekretár kardinál Magione, s arcibiskupmi Tardinim a Montinim. Zapaľovali sa u. večerné svetlá a Rím videli sme zďaleka utápať sa v bledej žiare elektrických lámp, keď sme opúšťali pohádkové Castel Gandolfo medzi albénskymi horami.

Slovenska delegácia čakala ešte na posledný akt svojho pobytu v Ríme. Chcela sa s novozvoleným nástupcom sv. Petra rozlúčiť a poprosiť o požehnanie. Zahlásili sme sa na audienciu u sv. Otca; do.lo na .u v utorok v poludňajších hodinách. Moju maličkosť. prijal sv. Otec na osobitnej audiencii. Pri tejto príležitosti stručnými slovami tlmočil som sv. Otcovi hold slovenskej vlády a celého slovenského národa. Poukázal som na historické chvíle, ktoré Slovensko práve prežíva, a pripomenúc tisícročím osvedčenú vernosť. a oddanosť. Slovákov vo viere a prítulnosti k Apoštolskej stolici, prosil som sv. Otca, aby požehnal slovenský národ na prahu jeho nového slobodného života, ktorý práve v tejto hodine nastupuje. Sv. Otec odpovedá, prízvukujúc odovzdanosť. do vôle Božej a neochvejnú vieru v Boha, udelil apoštolské požehnanie a požehnal osobitne Slovensko, jeho vládu a jeho ľud. Dodatočne sme zistili, že apoštolské požehnanie Pia XII. dostalo sa Slovensku presne v prvých chvíľach jeho samostatného štátneho života. O audiencii a jej výsledku upovedomil som telegraficky ministerského predsedu dr. Jozefa Tisu.

Pred nami bol na súkromnej audiencii u sv. Otca bývalý bulharský cár Ferdinand. Keď opúšťal audienčnú sieň, ďakoval za naše pozdravy. Prekvapilo nás, keď sme počuli v našej drahej slovenčine z jeho úst: ?Veľa šťastia vám prajem!? pričom sa zdalo, akoby sa s usmievavým pohľadom blížil k nám, ale vtom u. nám dali pokyn vstúpi. do pracovnej siene sv. Otca.

Po krátkej, ale tiež veľmi srdečnej návšteve u štátneho sekretára kardinála Maglione rozlúčili sme sa s Vatikánskym mestom a v neskorých nočných hodinách toho istého dňa i s Večným mestom Rímom.

Slovenská delegácia na korunovačných slávnostiach Pia XII. splnila svoje poslanie. Na nich salo sa delegáciami zastúpi. 35 štátov z celého sveta ? a medzi nimi na čestnom mieste bola i delegácia Slovenska.

Boli to pamätné dni radosti, že sme my Slováci mali ojedinelú príležitosť holdovať sv. Otcovi, a to hneď pri jeho nastúpení na svätopeterský trón. Jedna tieto vzácne chvíle, strávené v Ríme, ostanú pre nás pamätnými navždy aj ako chvíle vzrušenia a trápnej neistoty. O udalostiach, odohravších sa na Slovensku, dozvedeli sme sa len v piatok 10. marca na stanici v Ríme večer o 11. hodine a uvedomili sme si vážnosť situácie, keď ma vyslanec dr. Radinský oslovil a vítal ako ministerského predsedu... Naša dezorientovanosť väčšmi vzrástala, lebo sme z domu nemali nijakých spoľahlivých správ a boli sme odkázaní iba na zvesti talianskych časopisov, nepresné, skreslené, ba priam neuveriteľné. Hoci by sme sa boli chceli sústrediť celí na udalosti, kvôli ktorým sme do Ríma prišli, jednako nevedeli sme sa opanovať; naša myse. bola ustavične doma na Slovensku. Spomínam si na pozornosť a prítulnosť pána dr. Kaššovica, na jeho upokojujúce slová a na všetku jeho ochotu, a akou mi išiel v ústrety v tých pohnutých dňoch. Tak spoločne sme v cudzom svete akosi ľahšie znášali a pretrpeli bezsenné noci i vzrušujúce dni.

No keď sme sa vrátili, videli sme, že na Slovensku všetko sa na dobré obrátilo. Našli sme slovenský štát.

Jozef Sivák

(Pravdepodobne marec 1940.)

Pristúpenie SR k Paktu troch mocností

Protokol o pristúpení Slovenskej republiky k Paktu troch mocností.

Vlády Japonska, Nemecka a Talianska z jednej strany, a Vláda Slovenska zo strany druhej, konštatujú skrze svojich podpísaných plnomocníkov toto:

Článok 1

Slovensko pristupuje k Paktu troch mocností, podpísanému medzi Japonskom, Nemeckom a Talianskom 27. septembra 1940 v Berlíne.

Článok 2

Ak by spoločné technické komisie, spomínané v článku 4 Paktu troch mocností, preberali otázky, dotýkajúce sa záujmov Slovenska, na porady komisií budú pozvaní aj zástupcovia Slovenska.

Článok 3

Text Paktu troch mocností je pripojený ako príloha k tomuto Protokolu. Protokol tento je spísaný v slovenskom, japonskom, nemeckom a talianskom jazyku, pri čom každý text pokladá sa za prvopis. Protokol nadobúda platnosť dňom podpísania. Na dôkaz čoho podpísaní, ktorí sú svojimi vládami náležité splnomocnení, podpísali tento Protokol a opatrili ho svojimi pečaťami. Vyhotovené v štyroch prvopisoch, v Berlíne, dňa 24. novembra 1940 - v XIX. roku fašistickej éry, ktorýto deň zodpovedá 24. dňu 11. mesiaca 15. roku éry Syówa.


L.S.SABUROKURUSUv.r.

L. S. JOACHIM von RIBBENTROP v. r.

L. S.GINOBUTIv.r.

L. S. VOJTECH TUKA v. r.

Stanovisko 5. ilegálneho vedenia KSS k situácii na Slovensku po 14.4.1939

krátené

A. Hospodárstvo a sociálna otázka....

Dnes je na Slovensku pomerne dosť tovaru, zásobovanie funguje vcelku dobre, oproti tým územiam (Čechy, Maďarsko, Nemecko, Poľsko) je na Slovensku najlepšie, a to tak čo do výšky reálnych miezd, ako aj čo do možnosti zakúpenia tovaru.

Platy zamestnancov a robotníkov sa mnohokrát zvyšovali, závody majú rôzne zásobovacie výhody, o nedostatku základných tovarov pre konzum nemôže byť ani reči. Slovenská koruna je v obchodnej Európe najlepšou menou, doma má predbežne plnú dôveru, ľudia ukladajú ešte peniaze, nie je tu útek k naturálnym obchodom, aký pozorovať v okolí, nábehy k inflácii sú vyvolané skôr nemeckým nátlakom v hospodárstve než domácimi, ceny spotrebných tovarov na čiernom trhu sú 1-5 násobok úradnej ceny, často držia i pri cene úradnej, kým napr. v Čechách dostupujú až 100-200 násobku. Ťažkosti robia nemecké požiadavky, v dôsledku ktorých Nemecko dnes dlhuje Slovensku 6 miliárd Ks. Zo Slovenska sa pašujú a súkromne vyvážajú potraviny, cigarety, liehoviny, textílie a pod. do Čiech, Nemecka a inde. Slovenský priemysel sa počas určitej konjunktúry, ktorú mal za tejto vojny, veľmi zmodernizoval, do zariadení sa investovalo asi 2 miliardy Ks (behom 2 rokov), čo je na Slovensku veľká suma. Pomer slovenskej koruny k českej je úradne 1:1,65 v prospech českej K, v skutočnosti (na čiernom trhu, burze a pod.) reálna sila je asi 1:7 až 1:10 v prospech koruny slovenskej. Mena českej koruny je úplne zruinovaná, mena slovenskej koruny sa pomerne drží. Nemecká marka je bezcenný papier, hoci jej kurz je 11,65 Ks, kupuje sa načierno po 1-2 Ks. Pengó po okupácii Maďarska neobyčajne kleslo.

... Vcelku možno povedať podľa 6-ročných skúseností, že Slovensko je schopné hospodársky a finančne samostatne existovať, samo sa vie vydržať a má dnes aj potrebné sily (i technické) i výrobné predpoklady ku konkurencii medzinárodnej...

B. Náboženská otázka.

Otázka židovská tu bola riešená z rasového hľadiska, z cca 87.000 bolo vyše 60.000 vyvezených do Poľska, zbytok tu žije a pracuje. Takmer všetok majetok im bol vyvlastnený. Povrchnému pozorovateľovi by sa zdalo, že spor evanjelikov a katolíkov na Slovensku je nejaký zvláštny problém. Mnoho sa totiž o tom hovorí i píše. Za ČSR vládne strany na Slovensku (agrárnici menovite) vedené boli hlavne evanjelikmi, ktorí boli na špičkách úradov, podnikov a mali všetky výhody vládnej kasty. Bola tu istá hegemónia istých luteránskych rodín, ktoré všetky výhody režimu pre seba a luteránov sa snažili akvirovať. Hlinkovský režim, u ktorého katolicizmus je aspoň polovicou presvedčenia a stúpencov mal a má hlavne u katolíkov, odstránil z vedenia svojich politických protivníkov (a to boli hlavne luteráni) a nasadil svojich ľudí, t.j. hlavne katolíkov. Je to záležitosť majetných vrstiev, jedna relígia kradla z vládnych korýt 20 rokov, druhá kradne už skoro šiestyrok. Z tejto odstavenosti vyplýva do značnej miery i opozičnosť luteránstva voči dnešnému režimu, ačkoľvek evanjelici spolupracovali a ešte dnes spolupracujú vo vláde, v sneme, v strane, v garde ovšem netrpezlivo čakajú, ...

F. Vedúce orgány a osoby.

Tiso postupne sústredil takmer všetku moc do svojich rúk. Je rezidentom a vodcom strany, dnes donútil i gardu k poslušnosti v rámci strany, snem mu paríroval od začiatku. Hlinková strana kontroluje skoro celý štátny život a jediná určuje politickú líniu. Tiso je presvedčený klerikál, jemu vyhovoval ?kresťanský solidarizmus, ovšem diktátorský, ním vedený, proti národ, socializmu nemeckému sa bránil, ovšem iba po jemnú hranicu. Dnes podľa všetkého neverí v nemecké víťazstvo, ťahať chce však káru až do konca. Pomoc čaká od akcie Vatikánu, najmilším by mu bolo vatikánske riešenie veľkého stredoeurópskeho katolíckeho štátu: Slováci, Maďari, Poliaci. V tomto smere Sidor stále niečo pečie vo Vatikáne a má i doma svoju skupinu, ktorá v tomto smere pracuje.... Tuka, ktorý všetky najhoršie akcie proti Čechom, židom a komunistom inšpiroval, bol všeobecne tu vysmievaný ako potrhlý dedek, mad'arón a okrem pár nohsledov nikoho okolo seba nemal. Držali ho Nemci, ktorým robil všemožné služby. Asi rok je chorý a niekoľko mesiacov sa nepatrne zúčastňuje vlády a politiky.... Mach vedie 4 roky políciu, vnútro, s veľkým temperamentom začal nacizmus tu zavádzať, skrachoval však z dôvodov vyššie naznačených. Tiso ho už skrotil a dnes je oddaným služobníkom svojho vodcu. V nemecké víťazstvo neverí. Neželá si ČSR, je rozhodne proti Benešovi a tvrdí, že keď jeho režim skrachne, radšej chce vidieť Slovensko ako súčiastku ZSSR než ako časť ČSR. A to jednak z národných dôvodov, aby národné výdobytky Slovákov zostali, z dôvodu, že on vraj viac nenávidí plutokratov než boľševikov. Ostatné osoby sú určitým odvarom vyššie spomenutých....

Telegram uhorského predsedu vlády grófa Károlyho vedeniu SNR zo dňa 30.10. 1918

Slovenská národná rada v Turčianskom Svätom Martine Sme presvedčení, že hovoríme z duše celého maďarského národa, keď sa v týchto kritických chvíľach obraciame s vrúcnymi slovami úprimne precítenej bratskej lásky na Slovenskú národnú radu.

Maďarský ľud nedelila od Vášho ľudu ani nenávisť, ani protivy záujmov. Delila ho jedine hriešna politika tvrdošijnej triedy nášho národa, ktorá rovnako škodila i slovenskému, i maďarskému národu. Za tie krivdy, ktoré urážali city slovenského národa, nie je zodpovedný maďarský ľud, on nemá s nimi nič spoločné a podnikne všetko, aby túto hriešnu triedu v základoch vykorenil. My stojíme na tom stanovisku, že podľa svätého práva sebaurčovania, patriaceho každému národu, Slovenská národná rada tak rozhodne, ako uzná za najlepšie v záujme slovenského národa. Chceme však povedať, že podľa nášho presvedčenia a svätej viery slovenský a maďarský ľud sú na seba odkázané a že v priateľskej dohode a bratskej spolupráci musíme hľadať podmienky krajšej budúcnostia zábezpeku lepšieho života. Úspešnú prácu prajeme Slovenskej národnej rade a peknú, šťastnú, slobodnú budúcnosť slovenskému ľudu. S bratským pozdravom v mene Maďarskej národnej rady:

Gróf Michal Károlyi, predseda

Trianonská mierová zmluva

r. 1920, krátená

SPOJENÉ ŠTÁTY AMERICKÉ, RÍŠE BRITSKÁ, FRANCIE, ITÁLIE A JAPONSKO,
mocnosti, jež v této smlouvě jsou označovaný jako Čelné mocnosti spojene a sdružené;
BELGIE, ČÍNA, KUBA, ŔECKO, NICARAGUA, PANAMA, POĽSKO, PORTUGALSKO,
RUMUNSKO, STÁŤ SRBSKO-CHORVATSKO-SLOVINSKÝ, SIAM A
ČESKOSLOVENSKO,
tvořící s Čelnými mocnostmi svrchu uvedenými mocnosti spojené a sdružené, se strany jedné;
a MAĎARSKO

se strany druhé; hledíce k tomu, že k žádosti bývalé cisárske a královské vlády rakousko-uherské bylo povoleno Čelnými mocnostmi spojenými a sdruženými dne 3. listopadu 1918 Rakousko-Uhersku příměří, doplněné pokud se týče Maďarska vojenskou úmluvou ze dne 13. listopadu 1918, aby mohla býti uzavřena mírová smlouva; ...

ČÁST II.
HRANICE MAĎARSKA

ČLÁNEK 27

Hranice Maďarska určí se takto (viz připojenou mapu):

1.   S Rakouskem ...
4.   S Československem: ...

Od koty 123 výše popsané2 na severozápad až k bodu, který se vyhledá nad tokem Batáru okrouhle 1 kilometr východně od Magosligetu:  čára, která se určí na místě samém; odtud tok Batáru po proudu; odtud až k bodu, který se vyhledá pod vsí Badalo a blíže této vesnice: tok Tisy po proudu; odtud na severo-severozápad až k bodu, který se vyhledá na místě severovýchodně od Darócze: čára, která se určí na místě samém a ponechává na rusínském území státu československého místa: Badalo, Csoma, Macsola, Asztely a Déda a na území maďarském místa: Beregsurány a Darocz; odtud na severozápad až k stoku Černé Vody (Fekete Viz) s Čarondou: čára, která se určí na místě samém, jde přes kotu 179 a ponechá na rusínském území místa: Mezókaszony, dvůr Lonyay, dvůr Degenfeld, Hetyen, dvůr Horvathi, dvůr Komjathy, a na území maďarském místa: Kerek Gorondtánya, Berkitánya a Barabás; odtud až k bodu, který se určí na místě samém po administrativní hranici mezi komitáty sabolčským a berežským: tok Čarondy po proudu; odtud na západ až k bodu, kde výše dotčená hranice přicházejíc od pravého břehu přetíná tok Tisy: čára, která se určí na místě samém; odtud po proudu až k bodu, který se vyhledá na místě samém východo-jihovýchodně od Tárkány: tok Tisy; odtud celkem na západ až k bodu na toku Ronyvy okrouhle 3700 metrů západně od mostu mezi městem a železniční stanicí Slovenské Nové Město (Sátoraljaújhely): čára, která se určí na místě samém, a ponechává Československu místa: Tárkány, Perbeník, Oros, Kiskóvesd, Bodrogszerdahely, Bodrogszeg a Borša; Maďarsku místa: Dámócz, Lácza, Rozvágy, Páczin, Karos, Felsó-Berecki, jde přes Bodrog a přetíná železniční trojúhelník jihovýchodě od Slovenského Nového Města (Sátorljaújhely) jdouc východně od tohoto města tak, že ponechává na československém území celou železnici Košice-Čop (Csap); odtud vzhůru až k bodu, ležícímu u koty 125 asi 1500 metrů na jih od Michalan (Alsómihályi): tok Roňvy; odtud na severozápad až k místu na toku Hernadu ve výši koty 167 na pravém břehu jihozápadně od Nádoště (Abaujnádasd): čára, která se určí na místě samém, sleduje povšechně čáru vodního předělu oblastí Roňvy na východě a Božvy na západě, ale tak, že jde asi 2 kilometry východně od Pusztafalu, obrací se na kotě 896 na jihozápad a přetíná na kotě 424 silnici Košice - Slovenské Nové Město (Sátoralja) a jde jižně od Nádoště; odtud až k bodu, který se určí na místě asi 1500 metrů jihozápadně od Abaújváru: tok Hernadu po proudu; odtud na západ až ke kotě 330 okrouhle 1500 metrů jiho-jihozápadně od Peřiny: čára, která se určí na místě samém a ponechává Československu místa: Miglec (Miglécznémeti) a Peřinu, a Maďarsku Tornyosnémeti; odtud na západ až ku kotě 291 okrouhle 3500 metrů jihovýchodně od Jánoku: čára vodního předělu oblastí Bodavý (Bodva) na severu a Rakace na jihu, ponechávajíc na maďarském území silnici na horském hřbetu jihovýchodně od Buzity; odtud na západo-severozápad až ke kotě 431 okrouhle 3 kilometry jihozápadně od Turně (Torna): čára, která se určí na místě samém a ponechává Československu místa Janok, Tornahorváti a Bodvavendegi, Maďarsku Tornaszentjakab a Hidvegardo; odtud na jihozápad až ke kotě 365 okrouhle 12 kilometrů jihovýchodně od Plešivce (Pelsócz): čára, která se určí na místě samém-tak, že jde přes koty 601,381 (na silnici Rožňava - Edelény (Rozsnyó - Edelény), 557 a 502; odtud na jiho-jihozápad až ke kotě 305, okrouhle 7 kilometrů na severozápadě od Putnoku: čára vodního předělu mezi oblastmi Slané (Sajó) na západě a Suché a Kelemiru na východě; odtud na jiho-jihozápad až ke kotě 278 jižně od stoku Slané (Sajó) a Rimavy (Rima): čára, která se určí na místě samém a jde tak, že ponechává nádraží Banriev (Bánréve) Maďarsku, dovolí však, v případě potřeby, na území československém konstrukci spojky mezi oběma železnicemi  plešiveckou a lučeneckou (Pelsócz -Losoncz); odtud na jihozápad až ke kotě 485 okrouhle 10 kilometrů východo-severovýchodně od Salgótarjánu: čára, která se určí na místě samém sledujíc povšechně čáru vodního předělu oblastí Rimavy (Rima) na severu a Hangoně a Tarny na jihu; odtud na západo-severozápad až ke kotě 727; čára, která se určí na místě samém a ponechává Maďarsku místo a doly rovenské (Zagyvarona) a šalgovské (Salgó) a vede na jih od stanice Somošové (Somosujfalu); odtud na severozápad až ke kotě 391 okrouhle 7 kilometrů východně od Litkovců (Litke): čára sledující povšechně horský hřbet, ohraničující na severovýchodě údolí Dobrody a jdoucí přes kotu 446; odtud na severozápad až k bodu, který se vyhledá na toku Ipelu (Eipel," Ipoly), okrouhle 1500 metrů severovýchodně od Tarnovců (Tarnócz): čára, která se určí na místě samém a jde přes kotu 312 mezi Tarnovici (Tarnócz) a Kalondou; odtud na jihozápad až k bodu, který se vyhledá na ohbí Ipelu, okrouhle 1 kilometr jižně od Tešmáku: tok Ipelu po proudu; odtud na západ až k bodu, který se vyhledá na toku Ipelu asi 1 kilometr západně od Tieši (Tésa): čára, která se určí na místě samém tak, že vede jižně od stanice Šáhů Ipelských (Ipolysag) a ponechává úplně na československém území železnici vedoucí ze Šáhů Ipelských (Ipolysag) do Čaty, jakož i odbočku do Krupiny (Korpona, Karpfen), ponechávajíc Maďarsku místa Bernecze a Tiešu (Tésa); odtud na jih až ke stoku s Dunajem: tok Ipelu po proudu; odtud až k bodu, který určí asi 2 kilometry východně od Antonienhofu východně od Kopčan (Kittsee)]: hlavní plavební tok Dunaje proti proudu; odtud na západ až k bodu, který se vyhledá na místě, okrouhle 1 kilometr západně od  Antonienhofu [východně od Kopčan (Kittsee)] společného to bodu třem hranicím Rakouska, Maďarska a Československa: čára, která se určí na místě samém...


ODDÍL IV.
STÁT ČESKOSLOVENSKÝ.

Článek 48.

Maďarsko uznává, jak to již byly učinily mocnosti spojené a sdružené, úplnou nezávislost státu československého, zahrnujícího i autonomní území Rusínů na jih od Karpat.


Článek 49.

Maďarsko se vzdává, pokud se jeho týče, ve prospěch státu československého všech práv a právních titulů na území bývalého mocnářství rakouskouherského, která leží za hranicemi Maďarska, tak jak jsou stanoveny v článku 27 ČástiII (Hranice Maďarska), a která jsou uznána za část státu československého touto smlouvou nebo jinými smlouvami uzavřenými pro uspořádání věcí doby přítomné.


Článek 50.

Komise složená ze sedmi členů, z nichž pět bude jmenováno Čelnými mocnostmi spojenými a sdruženými, jeden státem československým a jeden Maďarskem, bude ustavena do čtrnácti dnů po tom, kdy nabude působnosti tato smlouva, aby určila na místě samém hraniční čáru, uvedenou v článku 27 části II (Hranice Maďarska).


Článek 51.

Stát československý se zavazuje nebudovati žádných vojenských zařízení na části svého území, která leží na pravém břehu Dunaje na jih od Bratislavy.


Článek 52.

Podíl a povaha finančních břemen Maďarska, která bude státu československému převzíti za území postavené pod jeho svrchovanost, budou určeny podle článku 186, Části IX (Klausule finanční) této smlouvy. Pozdější úmluvy upraví veškeré otázky, které by nebyly upraveny touto smlouvou a ke kterým by mohlo dáti podnět postoupení řečeného území...


ODDÍL IX. OBECNÁ USTANOVENÍ.

Článek 73.

Nezávislost Maďarska jest nezadatelná, leda by dala k tomu souhlas Rada Společnosti národů. Maďarsko se proto zavazuje, že se, pokud nesvolí řečená Rada, zdrží jakéhokoli jednání, kterým by zadalo své nezávislosti, ať přímo či nepřímo a jakýmkoli způsobem, zejména tím, že by se před přijetím za člena Společnosti národů účastnilo záležitostí některé jiné mocnosti.


Článek 74.

Maďarsko prohlašuje, že již nyní uznává a přijímá hranice Rakouska, Bulharska, Řecka, Polska, Rumunska, státu srbsko-chorvatsko-slovinského a státu československého tak, jak budou hranice tyto stanoveny čelnými mocnostmi spojenými a sdruženými. Maďarsko se zavazuje, že uzná plnou platnost mírových smluv a ujednání dodatkových, jež jsou nebo budou uzavřeny mezi mocnostmi spojenými a sdruženými a mocnostmi, které bojovaly po boku bývalého mocnářství rakousko-uherského; že schválí ustanovení, jež byla nebo budou učiněna o území bývalé říše německé, Rakouska, království bulharského a říše ottomanské, a že uzná nové státy v hranicích, jež jim takto jsou určeny.


Článek 75.

Maďarsko se vzdává, pokud se jeho týče, ve prospěch Čelných mocností spojených a sdružených všech svých práv a právních titulů na území, které dříve náležela bývalému mocnářství rakousko-uherskému a která, ležíce za novými hranicemi Maďarska, tak jak jsou popsány v článku 27 Části II (Hranice Maďarska), nejsou dosud přidělena nikomu jinému. Maďarsko se zavazuje, že uzná opatření, která Čelné mocnosti spojené a sdružené učiní o těchto územích, zejména pokud jde o státní občanství obyvatelů.


Článek 76.

Žádný z obyvatelů území bývalého mocnářství rakousko-uherského nesmí býti znepokojován nebo obtěžován, ať pro svoje politické chování od 28. července 1914 až do konečného rozhodnutí o svrchovanosti nad tímto územím, ať pro úpravu svého státního občanství podle této smlouvy.


Článek 77.

Maďarsko vydá neprodleně zúčastněným vládám spojeným nebo sdruženým archivy, záznamy, plány, listiny a vůbec doklady všeho druhu, týkající se správy civilní, vojenské, finanční, soudní nebo jiné v postoupených územích. Jestliže některé z těchto dokladů, archivů, záznamů, listin nebo plánů byly přemístěny, vydá je Maďarsko na žádost zúčastněných vlád spojených nebo sdružených. Jestliže by se archivy, záznamy, plány, listiny nebo doklady, uvedené v odstavci 1. a nemající rázu vojenského, týkaly zároveň správy maďarské a jestliže by proto jejich vydání bylo pro správu rakouskou spojeno s újmou, zavazuje se Maďarsko, že za podmínky vzájemnosti poskytne vládám spojeným a sdruženým, o které jde, volný přístup k nim.


Článek 78.

Zvláštními smlouvami mezi Maďarskem a každým ze států, kterým bylo postoupeno nějaké území bývalého království uherského, nebo které vznikly rozkouskováním bývalého mocnářství rakousko-uherského, bude postaráno o úpravu zájmů obyvatel, zejména pokud jde o jejich práva občanská, jejich obchod a provozování jejich povolání.

Vianočná dohoda

1943

Ideové smery na Slovensku, ktoré i po 6. októbri 1938 zotrvali na zásadách protifašistickej demokracie a viedli dodnes aktívny odpor proti politickému, hospodárskemu a kultúrnemu znásilňovaniu slovenského ľudu a ktoré dnes reprezentujú skutočné zmýšľanie všetkých vrstiev slovenského ľudu, dohodli sa na vytvorení spoločného politického vedenia, ktorým bude Slovenská národná rada ako jediný reprezentant politickej vôle slovenského národa doma.

Úlohou a cieľom Slovenskej národnej rady je:

  1. Jednotne a centrálne viesť boj slovenského národa za odstránenie nacisticko-nemeckého diktátu, vykonávaného i domácimi uzurpátormi politickej moci.
  2. V prvej príhodnej chvíli prevziať všetku politickú, zákonodarnú, vojenskú i administratívno-výkonnú moc na Slovensku a vykonávať ju podľa vôle ľudu až do tej doby, kým slobodne zvolení zástupcovia ľudu nebudú môcť všetku moc prevziať.
  3. Po prevzatí moci, len čo to bude možné, Slovenská národná rada sa postará, aby slovenský ľud si voľne a slobodne určil svojich zástupcov, ktorým SNR všetku moc odovzdá.
  4. SNR bude vo svojej činnosti postupovať v dorozumení s č.-sl.vládou a celým zahraničným odbojom, ktorých prácu na medzinárodnom a vojenskom poli uznáva a ju podporuje.

Tu združené smery a zložky dohodli sa na týchto zásadách:

  1. Želáme si, aby národ slovenský a národ český ako najpríbuznejšie slovanské národy utvárali ďalšie svoje osudy v novej Č-SR, spoločnom to štáte Slovákov a Čechov, a na podklade princípu rovný s rovným.
  2. Želáme si úzku spoluprácu so všetkými slovanskými štátmi a národmi, menovite so ZSSR, v ktorom vidíme záštitu slobodného života a všestranného rozmachu malých národov vôbec a slovanských zvlášť.
  3. Budúca Č-SR má viesť svoju zahraničnú politiku v duchu týchto zásad, a preto sa má na poli zahraničnopolitickom a vojenskopolitickom opierať o ZSSR.
  4. ...
  5. Vnútorné usporiadanie budúcej Č-SR má byť demokratické, majú sa vykoreniť všetky tendencie fašistické, rasistické, totalitné a také, ktoré budú v rozpore s týmito zásadami. V tomto duchu má byť vnútorný politický režim pevne vedený, pritom však demokratický. Je potrebné vystríhať sa omylov a chýb minulosti. Myšlienku demokracie je treba preniesť a prehĺbiť i na pole hospodárske a sociálne tak, aby rozdelenie národného dôchodku medzi všetko obyvateľstvo bolo čo najrovnomernejšie a aby život každého občana bol ľudský a dôstojný.
  6. Kultúra, školstvo a výchova majú byť vedené spomenutými zásadami. Zachovaná má byť sloboda náboženských vyznaní, vylúčený má však byť vliv cirkvi na smer a vedenie štátu.
  7. definitívnej úprave týchto otázok rozhodnú ? a to menovite o ústavnoprávnej úprave pomeru slovenského národa k národu českému ? zo slovenskej strany výlučne slobodne zvolení (určení) zástupcovia slovenského národa.

Viedenská arbitráž

Viedeň 2. novembra 1938

Arbitrážne rozhodnutie

Na základe žiadosti, ktorú podali kráľovská maďarská a československá vláda u vlády nemeckej a kráľovskej vlády talianskej, aby arbitrážnym rozhodnutím upravili medzi nimi nevyriešenú otázku území, ktoré majú byť odstúpené Maďarsku, ako aj na základe následne na to medzi zainteresovanými vládami vymenených nót z 30. októbra 1938, sa ríšskonemecký minister zahraničných vecí pán Joachim von Ribbentrop a gróf Galeazzo Ciano, minister zahraničných vecí Jeho Veličenstva kráľa Talianska, cisára Etiópie stretli dnes vo Viedni a v mene svojich vlád, po opätovnom rozhovore s kráľovským maďarským ministrom zahraničných vecí pánom Kolomanom von Kánya a československým ministrom zahraničných vecí pánom Dr. Františkom Chvalkovským, vydali nasledovné arbitrážne rozhodnutie:

  1. Územie, ktoré má Československo odstúpiť Maďarsku, je vyznačené na pripojenej mape1. Vytýčenie hranice priamo na mieste sa prenecháva maďarsko-československému výboru.
  2. Vyprázdňovanie Československom územia, určeného na odstúpenie, a jeho obsadzovanie Maďarskom sa začne 5. novembra 1938 a skončí sa do 10. novembra 1938. Jednotlivé etapy vyprázdňovania a obsadzovania, ako aj ich ďalšie modality, okamžite stanoví mad'arsko-československý výbor.
  3. Československá vláda sa postará, aby územie, ktoré odstupuje, zostalo pri vyprázdňovaní v riadnom stave.
  4. Jednotlivé otázky, vyplývajúce z odstúpenia území, osobitne otázky štátnej príslušnosti a opcie, bude riešiť maďarsko-československý výbor.
  5. Maďarsko-československý výbor sa tiež dohodne na podrobnejších ustanoveniach na ochranu osôb maďarskej národnosti, ktoré ostanú na území Československa, a osôb nemaďarskej národnosti nachádzajúcich sa na odstúpených územiach. Tento výbor sa postará najmä o to, aby maďarská národná skupina v Bratislave získala rovnaké postavenie ako ostatné tamojšie národné skupiny.
  6. Ak vzniknú odstúpením územia Maďarsku nevýhody a ťažkosti hospodárskeho alebo dopravno-technického rázu pre územie zostávajúce Československu, urobí kráľovská maďarská vláda všetko, čo je v jej moci, aby takéto nevýhody a ťažkosti v zhode s vládou československou odstránila.
  7. V prípade, že pri realizácii tohto arbitrážneho rozhodnutia vzniknú ťažkosti alebo pochybností, kráľovská maďarská a československá vláda sa o nich dohodnú priamo. Ak by sa pritom nemohli na niektorej z otázok zhodnúť predložia ju na definitívne rozhodnutie nemeckej a kráľovskej talianskej vláde.

Vyhlásenie Slovenskej republiky rád

(pôvodné znenie)

Ku proletarom caleho sveta!

Viťazna svetová revolúcia, ktorú ňe môže prekazac v napredovaní s novimi velkimi višledkami bohaciala svojich zdarí. Na slovenskej zemi, ktorá už ošlebodzena je od jarma imperialistov:

neška se otvori

samostatná Slovenska

Radová Republika.

Perši skutok bul od jarma českich imperialistov višlebodzeneho proletariata, že od imperialistov vikričeniale s skutočnosci zohavenvo samourčujuce pravo sebe zhotoval.

S tim pohnutom slovenské robotnici, vojaci a sediaci dalej budovali totu revolučnú frontu, ktorej cestu ruská a uhorská Radová Republika rovnili, a plaču, vihrali pre velku ideu svetovej Radovej Republiki.

Slovenska Radová Republika, ktorá še teraz narodzila, jak prirodzenich spojení patril viťaznich prjaceli, ruskú a uhorskú Radovú Republiku a medzinárodného proletariata.

Slovenska Radová Republika stáva še pod ochranu vše lepše a lepše vistaveneho jednotného a solidárneho robotnickeho internationala. Perši pozdrav slovenskej Radovej Republiki ešci českim utlačenim proletarom patri Slovenska Radová Republika stoji tješ na fundamentu najobširnejšej proletárskej demokracii, ale doraz ustaví zbroj diktaturi, ktorá ňe šanuje totich, ktoré proti totej čistej, verejnej a ňefalošnej demokracie dačo piano robja, ktoré samourčujuce pravo ohrožovaju. Z teho cilu rozbúri každú našilnost kapitalistov a imperialistov, vipustoši každú možnost vikoristovanie a chista mocnú svetovú revolúciu mocného pracujúceho ľudi.

Mocno a bez pojednané pracuje slovenskí proletariať svoju historickú povolanú a bi verne prenasledoval robote prechod, že bi svojim prikladom povzbudzoval nasledujúci, že bi na proletárske meno hodne buli.

Nech žije svetová revolúcia!

Nech žije komunisticki internacionál!

___________________________

Poznámka autora digitalizácie:

bohaciala = obohacovala
vykričeniale = vyhlásené
patril = považuje
doraz = hneď

Vyhlásenie stanného práva na Slovensku 9.3.1939

Vyhlásenie stanného práva na Slovensku 9.3.1939 Vydáno dne 13. 06. 2007 (500 přečtení)

Vyhláška miestnej verejnosti

V poslednej dobe sme boli svedkami niektorých takých poľutovaniahodných zjavov, ktoré, keby sa opakovali, by viedli k ohrozeniu slobody a života národa slovenského a tým aj česko-slovenského štátu. Toho si akiste žiadny národne uvedomelý a statočný Slovák a občan tohoto štátu nepraje.

Rozhodol som sa preto prevziať na dobu potreby na teritoriume môjho sboru veškerú moc správnu aj sudcovskú do svojich rúk.

Tým zostáva nedotknutá slovenská autonómia

Tieto opatrenia sú namierené len proti zradcom, ktorí nivočia slovenský národ a jeho budúcnosť a proti škodcom a zapredancom národa, ktorých je teraz najvyšší čas odstrániť v záujme spoločného štátu, slovenského národa a ľudu.

V okamihu vylepenia alebo vybubnovania tejto vyhlášky, každý je bezpodmienečne povinný podriadiť sa mojim nariadeniam, ako aj nariadeniam vojenských úradov a orgánov, ktoré v mojom mene budú horeuvedenú správnu a sudcovskú moc vykonávať.

Predovšetkým zakazujem čo najprísnejšie všetky verejné shromaždenia, shlukovanie sa viacerých osôb na uliciach, ako aj akékoľvek kritizovanie tohoto môjho počinu. Oproti tým, ktorí by toho nedbali, bude zakročené s prísnosťou a bezohľadnosťou.

Rovnako zakazujem páchanie týchto zločinov: vraždy, lúpeže, žhárstvo, verejné násilie, poškodzovanie cudzieho majetku, odboja, sbehnutia, navádzanie alebo napomáhanie k porušeniu vojenskej služobnej povinnosti, vzbury, plienenia ako aj násilného sprotivenia sa úradným orgánom i všetkých sabotážnych činov, ktorými by bol rušený normálny provoz verejných podnikov alebo hospodársky život.

Osoby, ktoré pri páchaní týchto činov budú dopadnuté, budú na mieste zastrelené.

Nariaďujem s okamžitou platnosťou, aby všetky podniky, obchody a provozovne ako aj verejné miestnosti boli zatvorené najneskoršie o 19. hodine. Po tejto hodine nie je dovolené žiadnemu, aby sa zdržiaval na uliciach a verejných miestach.

Všetky zbrane, sečné, bodné alebo strelné, ako aj náboje a výbušniny, je povinný každý odovzdať i keď má povolenie k ich držaniu, behom 12 hodín na najbližšom okresnom úrade, najbližšej četníckej stanici alebo policajnom úrade.

Rovnako zakazujem počúvať cudzozemský rozhlas (rádio), ako aj rádiospojenie pomocou vysielacích staníc, nachádzajúcich sa v súkromnom držaní. Zavádzam súčasne prísnu cenzúru listových zásielok, preventívnu cenzúru periodickej tlače a suspendujem domovmi slobodu.

Tí, ktorí neodovzdajú zbrane, budú počúvať cudzí rozhlas, ako aj nebudú dbať ustanovenia o rádiovysielaniu, budú trestaní rovnako ako zločinci.

Občania, zachovajte vo vlastnom záujme naprostý kľud, dôverujte predstaviteľom vojenskej moci, ktorá vždy pracovala len pre blaho nášho spoločného štátu, slovenskej krajiny a slovenského pospolitého ľudu.

Slováci, Slovenky! Uvážte, že ide o Vašu lepšiu budúcnosť!

Zmluva o ochrannom pomere medzi Nemeckou ríšou a Slovenským štátom

podpísaná: Viedeň, 18. marca 1939. Berlín 23. marca 1939.

NEMECKÁ VLÁDA a SLOVENSKÁ VLÁDA

sa dohodli vzhľadom na to, že sa Slovenský štát dal pod ochranu Nemeckej ríše, z toho vyplývajúce dôsledky upraviť zmluvou. Za tým účelom podpísaní splnomocnenci oboch vlád sa dohodli na týchto ustanoveniach:

Článok 1

Nemecká ríša preberá ochranu nad politickou nezávislosťou Slovenského štátu a nad integritou jeho územia.

Článok 2

Na prevedenie ochrany prevzatej Nemeckou ríšou má nemecká branná moc právo v pásme, ktoré je na západe ohraničené hranicou Slovenského štátu a na východe všeobecnou čiarou východného okraja Malých Karpát, východného okraja Bielych Karpát a východného okraja pohoria Javorníkov, kedykoľvek zriaďovať vojenské objekty a držať ich obsadené silou, ktorú pokladá za potrebnú. Slovenská vláda urobí opatrenia, aby pre tieto stavby potrebná zem a pôda bola daná k dispozícii nemeckej brannej moci. Taktiež dá Slovenská vláda súhlas k úprave, ktorá je potrebná k bezcolnému zásobovaniu nemeckých oddielov a k bezcolným dodávkam z Ríše pre vojenské stavby. V pásme popísanom v ods. 1 vykonáva vojenské výsostné práva nemecká branná moc. Osoby nemeckej štátnej príslušnosti, ktoré sú zamestnané v opísanej oblasti na základe súkromného-zmluvného pomeru stavaním vojenských objektov, podliehajú v tejto veci nemeckému súdnictvu.

Článok 3

Slovenská vláda bude svoje vojenské sily organizovať v úzkej zhode s nemeckou brannou mocou.

Článok 4

Primerane ochrannému dohodnutému pomeru bude slovenská vláda viesť svoju zahraničnú politiku v úzkej zhode s nemeckou vládou.

Článok 5

Táto zmluva vstupuje podpísaním hneď v účinnosť a platí na dobu 25 rokov. Obe vlády sa dorozumejú pred uplynutím tejto lehoty o včasnom predĺžení tejto zmluvy. Na dôkaz toho podpísali splnomocnenci obidvoch strán túto zmluvu v dvoch vyhotoveniach.

Viedeň, 18. marca 1939. Berlín 23. marca 1939. ZA NEMECKÚ VLÁDU:

von Ribbentrop e. h.

ZA SLOVENSKÚ VLÁDU:

Dr. Jozef Tiso v. r.
Dr. Vojtech Tuka v. r.
Dr. F. Ďurčanský. r.

Zákon č. 1 Snemu slovenskej krajiny o samostatnom Slovenskom štáte

14.3.1939

Zákon zo dňa 14. marca 1939 o samostatnom Slovenskom štáte. Slovenský snem uzniesol sa na tomto zákone:

§1. Slovenská krajina vyhlasuje sa za samostatný a neodvislý Slovenský štát. Snem Slovenskej krajiny pretvára sa na zákonodarný snem Slovenského štátu.

§2. Až do vydania ústavy Slovenského štátu celá vládna a výkonná moc je v rukách vlády, ktorú menuje predsedníctvo snemu.

§3. Všetky doterajšie zákony, nariadenia a opatrenia ostávajú v platnosti so zmenami, ktoré vyplývajú z ducha samostatnosti Slovenského štátu.

§4. Vláda sa splnomocňuje, aby cestou nariadenia vykonávala všetko, čo je v prechodnom čase potrebné na udržanie poriadku a na zabezpečenie záujmov Slovenského štátu.

§5. Zákon tento nadobúda účinnosti dnešným dňom a splní ho vláda.


Dr. Sokol v.r.

Dr. Tuka v.r.

Dr. Ďurčanský v.r.

Sidor v.r.

Medrický v. r.

Dr. Tiso v.r.

Čatloš v.r.

Sivák v.r.

Dr. Pružinský v.r.


Dr. Tiso v.r. Čatloš v.r. Sivák v.r. Dr. Pružinský v.r.

Zápisnica o z vyšetrovania streľby do Slovákov v Šuranoch

25.12.1938

Spísaná v kancelárii Generálneho sekretariátu Hlinkovej slovenskej ľudovej strany v Bratislave dňa 8. apríla 1940 s pánom Fridrichom Hronom, žiakom VIII. triedy II. štátneho reálneho gymnázia v Bra­tislave, nar. 26. novembra 1920 v Šuranoch, bytom t. č. v Bratislave, lamačská 357 a s Jánom Kuťkom, žiakom VIII. triedy II. štátneho reálneho gymnázia v Bratislave, nar. 6. augusta 1919 v Šuranoch, bytom t. č. v Bratislave, Krížna 28.  Vec: Žandárska salva 25. decembra 1938 v Šuranoch.

Po vyzvaní, aby hovorili pravdu, udávajú toto:

Asi týždeň pred Vianocami 1938 v budapeštianskom rozhlase bola správa, že prišla do Budapešti delegácia šurianskeho obyvateľstva, ktorá na kompetentných miestach vraj vyhlásila, že Slováci v Šuranoch sú spokojní a že neprajú si byť späť pripojení k Slovensku. Totižto v tých časoch na obsadenom území sa veľa hovorilo, že slovenské kraje majú byť späť pripojené k Slovensku. De­putáciu zaranžovali miestni Maďari, ktorí v obci tvoria asi 5 % obyvateľstva, formálne do deputácie boli pribratí i dvaja Slováci, závislí na miestnych Maďaroch (kostolník Gašpar Ondrušek a jeho syn). Šurianske občianstvo s neľúbosťou sledovalo vyhlásenie tejto deputácie a jej propagačné využívanie budapeštianskym rozhlasom, čo vyvolalo veľké rozhorčenie medzi šurianskymi Slovákmi, ktorí nedali nijaké splnomocnenie deputácii, aby hovorila v menej ta­mojších Slovákov, ktorí tvoria v obci 95 % väčšinu. Preto sa roz­hodli (hlavne mladí), že keď už nemôžu iným spôsobom prejaviť svoj nesúhlas s vyhlásením deputácie v Budapešti a dokázať svoje národné uvedomenie, tak aspoň zaspievajú v kostole na Vianoce 21 decembra v noci slovenskú hymnu, spievanie ktorej ostatne bolo vtedy na obsadenom území údajne povolené. Keď pobožnosť skončila, celý kostol začal spievať slovenskú hymnu Hej, Slováci. Už Počas hymny bolo počuť zvonku výstrely. Žandári totiž, keď sa o chystanom spievaní hymny dozvedeli, obsadili okolie kostola a vychádzajúci ľud začali kolbami rozháňať a biť, čo ešte viac rozohnilo spievajúcich Slovákov, takže o chvíľu po cele] obci, skoro po všet­kých uliciach, ozývala sa nocou slovenská hymna Hej, Slováci. Ináč noc minula pokojne. Na druhý deň na omši o 9. hod., keď začal ká­zať kňaz po maďarsky, celý kostol začal kašlať, takže kňaz bol nútený po niekoľkých okamihoch skončiť v polovici kázeň a pokra­čovať v odbavovaní sv. omše. Rozhorčení veriaci nedočkali ani ko­niec omše, ale opustili kostol pred skončením bohoslužieb. Na ná­mestí pred  kostolom hliadkovali žandárske stráže. O 10. hodine boli znova bohoslužby. Bohoslužby skončili bez výtržností, kázalo sa totiž po slovensky. Keď ľud vychádzal z kostola, niektorí členovia ?magyar nemzeti tanácsu? začali provokatívne vykrikovať s posmechom na slovenských občanov, aby spievali, ak sa neboja, i pred maďarskými žandármi slovenskú hymnu. Nato sa zhŕkli okolo nich niekoľkí Slováci a vyprosovali si, aby urážali Slovákov. Zvlášť ich rozdráždilo, že jeden z Maďarov údajne pošliapal pred zhromažde­ným davom slovenskú zástavku. Dvaja zo Slovákov rozbehli sa za Edmundom Szucsom, ktorý zástavku údajne rozšliapal, a vtom jeden zo žandárov bez vyzvania, bez upozornenia strelil do davu. Výstrel trafil 17-ročnú Máriu Kokosovú, ktorá o niekoľko minút v ordinácii miestneho lekára D. Szlávika skonala. Strela ju zasiahla do brucha. Žandári o niekoľko minút rozohnali ľud. Dňa 25. decembra popoludní oznamoval bubeník, že nikto sa nesmie zdržovať na ulici. Celé popoludnie sa neprihodilo nič zvláštneho, len večer, keď sa zotmilo,  začali zbierať žandári vinníkov vzbury.

Výpoveď Fridricha Hrona:

Večer asi o 21. hod., keď som už spal, vošli do izby traja žandári s nasadenými bodákmi, doprevádzaní p. Kučerom, obecným hájnikom, najsurovejším z tamojších maďarónov. Brat Vojtech a ja sme sa museli rýchlo obliecť a ísť s nimi, zatiaľ čo matka nariekala a prosila ich a babička zamdlievala. Veď ešte nikdy neboli u nás žandári. Obišli sme mesto okolo cukrovaru (nešli sme cez mesto]. Na žandárskej stanici nás prezreli, odobrali nám všetko, čo sme mali vo vreckách a surovo sotili nás na dlážku, pokrytú niekoľkými stebielkami slamy. Medzitým prišla dnu moja matka, ktorej však surovo vynadali a vyhnali von. V miestnosti le­žalo už 21 známych. Spomedzi nich bolo, ako som si všimol, 14 bývalých orlov a Hlinkových gardistov. Noc prešla za ustavičných na­dávok službukonajúcich žandárov. Každý musel ležať, nikto však nie spať. Keď niekto zdriemol, uderil ho žandár surovo kolbou pušky do nôh alebo žalúdka, ako napríklad Vaníčka a iných. Na druhý deň 26. decembra od rána stále pribúdalo zatknutých, takže cez poludnie nás bolo už vyše 50. Hneď popoludní začal sa výsluch. Najprv vyvolali si na výsluch niekoľko mojich priateľov (medzi ni­mi i brata Vojtecha), volali ich po jednom do žandárskej kancelá­rie. Všetci sa vrátili tackajúc sa, neistým krokom, bledí a opuchnu­tí. Potom prišiel sám vyšetrujúci detektív a so slovami ?No most az a pervi hlinkagárdišta? ma zavolal. Vyšiel som s ním a dlhou chod­bou sme sa dostali k dverám kancelárie. Medzi dverami ma zrazu niekto hrozne uderil od zadu po šiji na lebku a sotil dnu. Na napolo omráčeného revali, nadávali a smiali sa. Chlap ako hora, Jóska (tak ho volali ostatní), reval: ?Ide a kezedet?. Ja som vôbec nevedel o čo ide; takto som si totiž nepredstavoval výsluch. Stál som iba, ne­vediac čo robiť, až keď mi zrazu začal jeden zo žandárov dávať od zadu z celej sily facky. Nevediac čo robiť, spadol som na zem, aby som sa uhol fackám. Ruka žandárova mi preletela ponad hlavou. Rozzúrený skočil na mňa a začal ma kopať. Vyskočili i ostatní a tĺkli ma, kopali a vlasy mi trhali, zakiaľ ich nezastavil vyšetrujúci detektív. Vstal som. Jeden žandár mi natiahol ruky a vysvetlil mi, čo vlastne žiadajú odo mňa. Nato ma začal ozrutný ?Jóska? celou silou tĺcť po rukách policajným pendrekom. Cítil som, ako by som už nemal dlane, ale iba horúce páliace gule namiesto nich. Nemo­hol som už vydržať, mykol som jednu ruku a pendrek šiel mimo. Zasa ako by na povel schytil každý, čo mal poruke, či už pravítko, kolbu alebo pendrek a tĺkli ma, kade zasiahli. Pocítil som dutý, tvrdý náraz, niečo tvrdého na hlave. Upadol som do bezvedomia a prišiel som k sebe až na chodbe, kde mi fŕkali do tváre studenú vodu. Keď som ako-tak vedel stáť na nohách, voviedli ma znova do Kancelárie. Konečne teraz sa začal aký-taký výsluch. Povedali mi, že vedia o tom, ako sme sa schádzali, spievali protimaďarské piesne, robili plagáty a pripravovali ?vzburu?. Že sme mali vraj so Slovenskom spojenie, dostali sme stadiaľ inštrukcie, ba dokonca i nejaké peniaze a plat za pripravovanie vzbury. Keď som im vykoktal, že to nie je pravda, tĺkli ma znova tak, ako prv, kým zo mňa nevynútili priznanie: ?áno?. Keď som však prišiel k sebe, znova som im poprel priznanie. Začali ma znova biť. Nevediac však, čo so mnou už robiť, nakoniec ma vysotili von a tak som sa dotackal, z polovice štvornožky, medzi ostatných kamarátov, kde som celé popoludnie ležal v bolestiach. Iba to ma oživilo, keď som videl odchádzať môjho kamaráta Imricha Raka. Tento totiž keď celý dobitý bol pre­pustený a odchádzal domov, odpovedal na poznámku ?Magyar em-bernek nem szabad sírni? sebavedomými slovami ?Én nem vagyok Magyar, én Szlovák vagyok?. K môjmu výsluchu musím podotknúť, ešte, že na bitke zúčastnil sa i jeden civil, maďarón Kučera, ktorý nielen že sa rehotal a robil poznámky, ale ešte nabádal žandárov k väčšej usilovnosti. Popoludní vypočuli ešte takto i ostatných a mnohých z nich prepustili, takže nakoniec nás tam ostalo len asi 10. V utorok 27. decembra nás po jednom vypočúvali od rána až do večera. Priznal som a podpísal jedinú vec: dohodli sme sa, že budeme spievať hymnu a začal som túto v kostole spievať. Poznamenávam, že tieto výsluchy boli už v celkom inom ovzduší. Žandári síce nadávali a vyhrážali ďalej, ale keďže sme boli už na to zvyknutí, mohli sme hovoriť voľne a s rozumom. Vo vyšetrovaní boli vtedy už len: Ján Kuťka, Karol Kuťka, Igor Štekláč, Závodský, Urban, Melen, V. Hron a ja. Zaujímavá bola vec Melenova. Gašpar Melen, 28-ročný mladík, hudobník hral na slávnostnej sv. omši na tambore. Keďže v šurianskom kostole ešte neboli lavice- je to novostavba- mali hudobníci vypožičané stoličky zo susedného domu. Po omši niesol Melen stoličku majiteľovi. Pred kostolom však práve vedia neho zastrelili Kokosovú, ktorá padla jemu do náručia. On ju hneď i zaniesol k Dr. Szlávikovi, lekárovi, kde dievča umrelo. Gašpar Melen bol však zatknutý a obvinený z toho, že si niesol stoličku, na ktorú sa vraj chcel pred kostolom postaviť a rečniť k ľudu. Pri prvom takzvanom ?výsluchu? bol do krvi zbitý. Až v utorok pri jed­nom výsluchu sa mu podarilo vysvetliť žandárom pravé okolnosti. Títo sa mu ?veľkomyseľne? ospravedlnili a večer ho prepustili do­mov. Večer prepustili i mňa domov. Prišiel som domov, ľahol som si, a ani som sa nestačil poriadne perinou zakryť, prišli žandári znova. Teraz to boli tiež traja žandári v sprievode s miestnym policaj­tom. Znova tie isté scény ako pri predošlom zatýkaní: matka pla­kala, babička bedákala, otec hrešil a ja som sa obliekol a šiel som so žandárskym sprievodom na ?laktanyu?. Tam ma čakal znova štvorhodinový výsluch. Vypočúval ma celkom slušný pán, vraj vo­jenský podplukovník, bez mučenia. Výsluch trval od 22. hod. do 2. hod. v noci. Po mne vypočúvali ešte učiteľa Štekláča a robotníka Závodského. Bola to prvá noc, v ktorej som sa mohol aspoň trocha vyspať. Ráno prepustili všetkých, okrem Štekláča, Závodského a mňa. Nás troch zobrali autom do komárňanského väzenia. Tam sme sa dostali pred vojenský súd. Iba tu som pochopil, čo mi vlastne najdôležitejšieho chcú dokázať. Moja šurianska výpoveď bola tak nemožné poprekrúcaná, že som ju vôbec nepoznal. Chceli mi tam dokazovať, že p. učiteľ Štekláč mi priniesol zo Slovenska (on do­šiel na Vianoce do Šurian iba ženu a dieťa navštíviť) inštrukcie a rozkazy, a ja som potom na základe týchto zorganizoval vzburu. Na tom nebolo, pravda, ani slova pravdy. Učiteľ Štekláč prv učil na Šurianskej meštianskej škole, ale po príchode Maďarov bol pre­pustený zo služby. Učil potom na Slovensku. Keď Šiel na Vianoce domov, stretol vraj v Komjaticiach nejakých chlapcov, ktorí rozhadzovali protimaďarské letáky. Jeden si z nich schoval na pamiatku. V noci hneď po utierni ho zatkli žandári a našli u neho leták. Robotník Závodský cez noc bol v hostinci, v Potravnom spolku. Po polnoci počul krik na ulici. Vybehol, počul strieľať, vykríkol niečo i on a žandári ho hneď z miesta zobrali. Vo väzení s nami zaobcházali ako so všetkými ostatnými väzňami. Nebili nás už. Do Ko­márna prišla delegácia Šurančanov: p. Buran, p. Vŕba, p. Hledík a p. Cagáň a prosili o naše prepustenie. Na záruku týchto pánov, že sa budeme lojálne chovať a neutečieme z Maďarska, nás popoludní prepustili. Zo Šurian som odísť nemohol nezákonnou cestou, lebo by som bol narobil nepríjemností pánom, ktorí sa za mňa za­ručili. Vykonal som si preto pas. Medzitým sa úrady chovali ku mne dvojakým spôsobom. Žandári ma stopovali a každú chvíľu boli u nás, na druhej strane však vládny komisár mesta Ján Mihalík ma každú chvíľu volal na obecný dom a prehováral ma, aby som len neodchádzal, že keď chcem, obstará mi i úradnú satisfakciu. Vy­stavil mi i svedectvo o mravnej a politickej zachovalosti, ktoré som však použil na to, aby som si vymenil pas a prešiel som na Slovensko.

Vyhlasujem na svoju česť, že všetky tieto údaje sú pravdivé a ochotný som ich hocikedy znova potvrdiť.?


Zápisnica po prečítaní podpísaná.




E. Dittrich, ako svedok.               Fridrich Hron v. r.


Ján Kuťka v. r.                             Ján Kuťka v. r.

Zápisnica z rokovania Jozefa Tisa s Adolfom Hitlerom dňa 13. 3. 1939

Ďalej boli prítomní:

ríšsky minister zahraničných vecí von Ribbentrop, štátny minister Meissner, generál Keitel, generál Brauchitsch, štátny tajomník Dietrich, štátny tajomník Keppler, minister Ďurčanský.


Vodca pozdravuje ministerského predsedu Tisa a v dlhšom výklade mu opisuje vývoj v Československu. Od jesene minulého roku zažilo Nemecko dve sklamania. Jedno zapríčinilo Československo, ktoré čiastočne vedené zlou vôľou, čiastočne, ako napríklad u Chvalkovského, pre slabosť, nezabránilo, aby sa politické pomery nedostali do koľají, neúnosných pre Nemecko. Len Nemecku môže Československo ďakovať za to, že ho ešte viac neokýptili. S najväčším sebazaprením sa Nemecko vzdalo jazykových ostrovov pri svojich hraniciach, len aby zabezpečilo Československu normálny životný priestor. Vďaky sa za to nedočkalo. Žiadny Čech nestratil v Nemecku zamestnanie. Naopak, prijali sme u nás mnohých Čechov. Nik im neskrivil ani vlas na hlave, nik ich neurážal, ani nenapadol. Celkom inak to vyzerá na českej strane. Čo najprísnejšie opatrenia pri prepúšťaní sa týkali Nemcov.

Tisíce prišli o chlieb. Všade dochádza k všemožným provokáciám voči Nemcom a k ich diskriminácii. Nemci sú aj naďalej pod dozorom, takže ich situácia je ešte horšia ako pred septembrovou krízou. Tento vývoj nezodpovedá dohodám. V tlači sa Nemecko až do pred včerajška usilovalo o absolútne lojálny postoj. Tlač bola zdržanlivá a mnohé z toho, čo sa tam udialo, nezverejňovala, len aby udržala nezakalenú atmosféru. Zatiaľ v tom čase opätovne česká tlač prinášala nepriaznivé správy o Nemecku a určité orgány neustali vo svojom systematickom štvaní. Pokračovala letáková a ústna propaganda. Čechom sa navráva, že súčasný stav je len dočasný, opätovne sa medzi ľudom oživujú nádeje na zmenu nepriaznivú pre Nemecko. Vodca to už Chvalkovskému povedal a vytkol mu, že sa tu neustále prilieva olej do ohňa. Stredná Európa je daný, uzavretý hospodársky priestor, ktorý môže žiť len vtedy, ak je úplne pokojný. Potrebuje uvoľnenie. Geograficky je to už charakterizované tým, že Čechy a Morava sú obkľúčené Nemeckom a Nemecko vo svojom priestore nikdy nemôže strpieť ohnisko nepokojov.

V posledných týždňoch sa pomery stali neudržateľnými. Starý Benešov duch opäť oživol. Český ľud podnecujú k odporu. Situácia je neistá a nepokojná. A včera došlo k tým udalostiam v Brne a Jihlave. Kým my v Nemecku s Čechmi zaobchádzame dobre, v Československu to ide od desiatich k piatim. Takéto pomery nemôže Nemecko trpieť. Aj tamojší Nemci sa bránia, pretože nechápu, prečo by sa im malo vodiť ešte horšie ako predtým. Českú otázku sme vtedy vyriešili v súlade s našim svetonázorovým chápaním. Avšak ak toto riešenie nepovedie k úspechu, tak sme rozhodnutí vyriešiť ju bezo zvyšku, bez ohľadu na tieto ideologické zásady.

Druhým sklamaním pre nás je postoj Slovenska. V minulom roku stál Vodca pred ťažkým rozhodnutím, a to či má dopustiť obsadenie Slovenska Maďarskom, alebo nie. Vodca mal mylné predstavy, veril totiž, že Slovensko sa chce pripojiť k Maďarsku. Tento omyl vyplýval zo vzdialenosti medzi Slovenskom a Nemeckom a z prevahy väčších problémov, ktoré vtedy tento problém zatieňovali. Až počas krízy sa Vodca vzdal tohto názoru. Vtedy po prvýkrát počul a pozoroval, že Slovensko chce žiť vlastným životom. V Mníchove boli Vodcove rozhodnutia vedené nie mocensko-politickými ale národno-politickými záujmami. Urobil niečo, čo mu odcudzilo jeho priateľa Maďarsko, lebo tento princíp presadil aj proti vôli Maďarska. Tento svoj postup pred mesiacmi opätovne vysvetľoval.

A teraz poslal do Bratislavy ako svojho vyslanca Kepplera, ktorému Sidor vyhlásil, že je vojakom Prahy a bude sa vzpierať možnému odchodu Slovenska z československého zväzku. Keby to bol Vodca vedel už skôr, nemusel si znepriateliť svojho priateľa Maďarsko, ale mohol ponechať voľný priebeh všetkému, ako to prebiehalo. Preto teraz dovolil prísť ministrovi Tisovi, aby tak v čo najkratšom čase získal jasno v tejto otázke. Nemecko nemá východne od Karpát žiadne záujmy. Vlastne by mu malo byť jedno, čo sa tam deje. Otázka stojí tak, či Slovensko chce žiť vlastným životom, alebo nie. On od Slovenska nič nechce. Svoj národ, ba ani jediného vojaka by nenasadzoval za niečo, čo slovenský národ vôbec nechce. Chcel by len konečne mať potvrdené, čo vlastne Slovensko chce. Nechce, aby mu Maďarsko predhadzovalo, že konzervuje niečo, čo vôbec nechce byť konzervované. Na nepokoje a demonštrácie sa vo všeobecnosti pozerá veľmi zhovievavo, avšak v tomto prípade sú nepokoje len vonkajším znakom vnútornej neistoty. To nebude trpieť a preto dovolil prísť Tisovi, aby vypočul jeho rozhodnutie. Ide už nie o dni ale o hodiny. Raz bol povedal, že ak sa chce Slovensko osamostatniť, on bude toto jeho snaženie podporovať, ba dokonca garantovať. Splní svoje slovo, ako náhle Slovensko jasne vysloví svoju vôľu po samostatnosti. Ak by však váhalo alebo sa nechcelo od Prahy odtrhnúť, tak on prenechá osud Slovenska vývoju, za ktorý už nebude zodpovedný. Potom už bude vystupovať len v nemeckom záujme, a ten neleží východne od Karpát. Nemecko nemá so Slovenskom nič do činenia. Ono nikdy nepatrilo k Nemecku.

Vodca sa pýta ríšskeho ministra zahraničných vecí, či k tomu chce ešte niečo dodať. Ríšsky minister zahraničných vecí zdôrazňuje aj vo svojom mene, že tu ide o rozhodnutie v rozmedzí hodín a nie dní. Predkladá Vodcovi práve doručenú správu, ktorá hovorí o pohyboch maďarských jednotiek pri slovenskej hranici. Vodca číta toto hlásenie, zmieňuje sa o ňom Tisovi a vyslovuje nádej, že sa Slovensko skoro a jasne rozhodne.

Tiso ďakuje Vodcovi za jeho slová. Už dávno túžil počuť z Vodcových úst, aký je jeho vzťah k jeho národu a jeho krajine a ako sa on pozerá na tieto problémy. Berie na vedomie, čo bolo povedané, a ubezpečuje, že Vodca sa na Slovensko môže spoľahnúť. Prosí o prepáčenie, že sa pod dojmom Vodcových slov nemôže okamžite jasne vyjadriť alebo dokonca prijať nejaké rozhodnutie. Chce sa so svojím priateľom vzdialiť a celú otázku si v pokoji premyslieť, no oni však preukážu, že sú hodní starostlivosti a záujmu, ktorý Vodca preukazuje ich krajine. Tým sa rozhovor skončil.

Ústavný zákon o vysťahovaní Židov

15.5.1942

Snem Slovenskej republiky sa uzniesol na tomto ústavnom zákone:

§1.

Židov možno vysťahovať z územia Slovenskej republiky.

§2

(1) Ustanovenie § 1 neplatí:

a) na osoby, ktoré sa najneskoršie 14. marca 1939 stali príslušníkmi niektorého kresťanského vyznania,
b) na osoby, ktoré žijú v platnom manželstve s Nežidom (Nežidovkou), uzavretom pred 10.septembrom 1941.

(2) Osoby, ktorým prezident republiky udelil alebo udelí oslobodenie podľa § 255 nariadenia č. 198/1941 Sl. z., ďalej lekári, lekárnici, zverolekári, inžinieri a iné osoby, ak príslušné ministerstvo uzná za potrebné ponechať ich vo verejnom, technickom alebo hospodárskom živote Slovenska, nemajú byť vysťahovaní dokiaľ je v platnosti rozhodnutie o ich oslobodení alebo ponechaní1.


(3) Vyňatie z pod vysťahovania (ods. 1 a 2) platí aj na manželku (manžela), na maloleté deti a v prípade ods. 1 písm. a) aj na rodičov vyňatých osôb.


§3

(1) Židia vysťahovaní a Židia, ktorí územie štátu opustili alebo opustia, strácajú štátne občianstvo Slovenskej republiky.

(2) Majetok osôb uvedených v ods. 1 prepadá v prospech štátu. Štát ručí veriteľom len do výšky hodnoty prevzatého majetku.


§4.

(1) Hnuteľný majetok osôb uvedených v § 2 ponecháva sa im v držbe a vo vlastníctve. Nárok na vrátenie hnuteľností, ktoré im podľa doterajších predpisov odňaté z držby pred 15. májom 1942, nemožno uplatňovať súdne.

(2) O živom a mŕtvom poľnohospodárskom inventári platia osobitné predpisy.


§5.

(1) Na vykonanie ustanovení §§ 1 a 3 najmä na zlikvidovanie osobných a majetkových právnych pomerov vysťahovaných Židov, ako aj Židov, ktorí územie Slovenskej republiky opustili, vydá potrebné predpisy vláda nariadením aj keby Ústava vyžadovala úpravu zákonom.

(2) Nariadenie vydané podľa ods. 1 majú platnosť zákona, podpisuje ich predseda vlády a všetci jej členovia a vyhlasujú sa v Slovenskom zákonníku.


§6.

Predpisy o právnom postavení Židov, pokiaľ obmedzujú osobné a majetkové pomery nežidovského manžela (manželky) Žida, strácajú účinnosť dňom vyhlásenia tohto zákona.


§ 7.

Tento ústavný zákon platí a nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykonajú ho všetci členovia vlády.


Dr. Tiso v. r.

Mach v. r.

Dr. Pružinský v. r. aj za ministra Stanu

Dr. Sokol v. r.

Čatloš v. r.

Dr. Tuka v. r.

Sivák v. r.

Dr. Medrický v. r.

Dr. Fritz v. r.

Čatlošovo memorandum

1944

Slovensko ako štát od Nemecka závislý, ktorého zahraničná politika je zmluvne podmienená správať sa podľa nemeckej, faktickým diktátom muselo vypovedať vojnu ZSSR a jeho spojencom. Dnes nemecká sila sa láme a na Slovensku sa uvoľňujú putá závislosti od Nemecka. Malý národ v položení tak závislom musí sa prispôsobovať mocným susedom. Je len radosťou, keď pritom môže dať výraz svojmu cíteniu. Dnes je čas, že slovanské založenie nášho národa nachádza cestu, aby jeho slobody stal sa zástancom nie cudzí, ale pokrvný brat. Doterajšou obozretnosťou vedení, chceme vyčkať v záujme svojho národa do posledného okamihu, aby sa Slovensko nestalo druhým nešťastným Talianskom. Záujem tak slovenský ako aj ZSSR je, aby sa nerozpútali boje na území Slovenska predčasne, lebo neskoršie to pôjde ľahšie, bez bojov. Teda neútočiť hneď pri dosiahnutí dotyku našich severovýchodných štátnych hraníc. Maďari majú v priestore Košíc najväčšie strategické zálohy, ktorými chcú operovať proti sovietskym vojskám na území východného Slovenska. Usilujú sa aj teraz už vziať si na starosť obranu priesmykov Lupkov a Dukla. My, Slováci, to nepripustíme, a preto robíme všetko tak, aby bolo presvedčenie i na strane nemeckej i maďarskej, že na obranu vlastnými silami vystačíme. V tom nás musí podporovať nepriamo aj ZSSR v jeho vlastnom záujme. Neskoršie, ale už podľa presne dohovoreného plánu, bolo by dobre previesť na tomto úseku demonštráciu delostrelectvom a predstieraným útokom, ktorý by slovenské jednotky tiež dobre markirovanou obranou odrazili, aby Nemci a Maďari nemali dôvodu pre ich pomoc a zásahy a dôverovali by Slovákom.

Slovensko ponúka svoje sily pre spoločnú vec so ZSSR takto: Sovieti nech tlačia intenzívne na priesmyky Užok a južnejšie proti Maďarom, aby tam pripútali čo najviac maďarských síl. Ďalej nech vyvinú ofenzívne úsilie severne Karpát, smerom na Tarnov a Krakov. Bočného protiútoku zo Slovenska nech sa neobávajú, lebo slovenské vojsko by už sledovalo neskoršiu svoju kooperáciu s vojskami ZSSR a v prípade nemeckého a či maďarského zásahu zo Slovenska by včas upozornilo sovietov, ak by samo nebolo vstave čeliť týmto nástrahám. ? Len keby sovieti dosiahli a dobre ovládli priestor Krakova, nastala by možnosť prekvapujúceho a úspešného útoku roti Maďarom a umožnenie ďalších operácií aj proti Nemcom z južných a západných hraníc Slovenska. Slovenské vojsko by pripravilo a umožnilo totiž rýchly a hladký presun sovietskych vojsk cez slovenské územie a samo by sa pripojilo k ťaženiu proti Maďarom. Bezpodmienečným predpokladom však pre toto úspešné uskutočnenie by bola naprostá tajnosť vzájomnej dohody a nijakým náznakom nezviklaná propaganda i spolupráca do tých čias Slovákov s Nemcami i Maďarmi. ? Tým by ZSSR razom a bezpečne urobil veľký a rozhodujúci skok vo vojne na tomto priestranstve. V rozhodujúcom okamihu slovenské vojenské vedenie by urobilo štátny prevrat. Odstránili by sa neželateľné osoby z vedenia a zrušili by sa organizácie, ktoré boli režimom jednostranne vytvorené. Slovenská vojenská diktatúra by našla vo všetkých vrstvách národa porozumenie a podporu, čím by sa stav vecí hneď stabilizoval a poriadok udržal. Zrušila by vypovedanie vojny ZSSR a jeho spojencom, so súčasným vypovedaním vojny Maďarom, čo by ju razom urobilo veľmi populárnou. Cez noc by zneškodnila nemecké vojenské i civilné zariadenie na Slovensku a vytvorila možnosti pre sovietske operácie veľkého rozmeru. Aj tu je predpokladom, že slovenská branná moc by udržala svoju štátnosť, stala by sa však súčiastkou armád ZSSR a kooperovala by aj s československými jednotkami na podklade vzájomnej nezávislosti, lebo inak by nastali obapolné sváry a povážlivé konflikty.

Preto žiada sa, aby v prípade zásadného súhlasu zriadili sa permanentné komisie, ktoré by kontakt udržovali na oboch stranách v blízkosti zázemí a mali ďalekosiahlu vojenskú i politickú oprávnenosť. Na Slovensku by vec predbežne zostala vo vojenských rukách a postupom času by boli priberané aj politické osobnosti. Tajná organizácia slovenských boľševikov by tu sprostredkovala vzájomné styky, ale predbežne by sa do vecí v záujme prirodzeného priebehu a priechodu a tak i zapojenia celého národa, okaté nemiešala.

Štátoprávne dedukcie by vyplynuli beztak po ukončení vojny, aby riešenie vnútropolitické bolo v súlade so záujmami ZSSR. V doterajších ujednaniach sovietsko-československých treba vyhradiť Slovensku právo zaujať k nim svoje stanovisko a preto styk Slovákov so ZSSR sa deje pokiaľ možno priamo.

Žilinská dohoda

6.10.1938

Manifest slovenského národa

usnesený na zasadnutí výkonného výboru Hlinkovej slovenskej ľudovej strany ako právoplatnej politickej predstaviteľky slovenského národa dňa 6.októbra1938:

Mníchovská dohoda štyroch veľmocí podstatne zmenila štátne a politické pomery v strednej Európe. My Slováci, ako samobytný slovenský národ, žijúci od vekov na území Slovenska, uplatňujeme si svoje samourčovacie právo a preto dovolávame sa medzinárodného zagarantovania nedeliteľnosti svojej slovenskej národnej jednoty a nami obydlenej zeme. Chceme slobodne podľa vlastnej vôle určiť svoj budúci život v plnom rozsahu, v to počítajúc aj štátnu ústrojnosť v priateľskom spolužití so všetkými okolitými národmi a tak prispieť k usporiadaniu pomerov v strednej Európe v duchu kresťanskom.

Vytrváme po boku národov, bojujúcich proti marxisticko-židovskej ideológii rozvratu a násilia.

Sme za mierové vyriešenie sporných problémov v duchu mníchovskej dohody.

Protestujeme čo najrozhodnejšie proti tomu, aby hranice Slovenska určované boli bez nás, bez plnoprávnych zástupcov slovenského národa. Žiadame medzinárodnú ochranu slovenskej menšiny v cudzine.

Žiadame rýchlu demobilizáciu.

V duchu samourčovacieho práva žiadame okamžité prevzatie výkonnej a vládnej moci na Slovensku Slovákmi. Víťazstvo samourčovacieho práva znamená pre slovenský národ víťazné zakončenie nášho dlhoročného boja.

Nech žije sloboda slovenského

národa!

Nech žije slovenská vláda

na Slovensku!


Vyhlásenie

I. Podpísaní osvojujeme si návrh Hlinkovej slovenskej ľudovej strany na vydanie ústavného zákona o autonómii Slovenska tak, ako bol podaný v poslaneckej snemovni v roku 1938 a uverejnený v Slováku v čísle 129 zo dňa 5. júna 1938. Zaväzujeme sa, že sa všetci všetkými silami vynasnažíme, aby tento návrh bol národným shromaždením ústavne prijatý najneskôr do 28. októbra 1938. Ústavným prijatím tohoto návrhu bude štátoprávne postavenie Slovenska definitívne vyriešené.

II. Vládna a výkonná moc na Slovensku má sa okamžite odovzdať do rúk slovenskej vlády, preto žiadame okamžite poveriť podpredsedu Hlinkovej slovenskej ľudovej strany poslanca Dr. Jozefa Tisu, aby ako dezignovaný predseda sostavil v dohode s podpísanými politickými stranami prvú slovenskú vládu pozostávajúcu z predsedu a štyroch členov ministrov a navrhol ju na menovanie.

Podpísaní prijímajú návrh zákona na decentralizáciu vládnej a výkonnej moci tak, ako je k tomuto prehláseniu pripojený. Tento návrh má sa prijať a uskutočniť v najkratšom čase, aby aj do uskutočnenia prvého bodu tohoto vyhlásenia vládna a výkonná moc dostala sa nielen fakticky, ale i právne do rúk Slovákov.

Dané v Žiline dňa 6. októbra 1938.


Návrh zákona o decentralizácii vládnej moci

Národné shromaždenie republiky Československej usnieslo sa na tomto

§ 1.

Cieľom zabezpečenia prajného vývinu slovenského národa v rámci republiky Československej upravuje sa verejnoprávne postavenie Slovenska a jeho národných, politických, kultúrnych, hospodárskych a sociálnych záujmov a v dôsledku toho decentralizuje sa vládna a výkonná moc na Slovensku.

§ 2.

Vládnu a výkonnú moc na území slovenskej krajiny vykonáva slovenská vláda, pozostávajúca z piatich členov - ministrov. Výnimku tvorí agenda ministerstva zahraničia, národnej obrany, správa štátneho dlhu a uzavieranie pôžičiek pre spoločné potreby štátu.

§ 3.

Jeden z piatich ministrov bude poverený funkciou predsedu slovenskej vlády. Všetci piati ministri sú zároveň aj členmi ústrednej vlády v Prahe.

§4.

Na Slovensko takto prenesená vládna a výkonná moc, rozdelí sa na odbory takto:

  1. Vnútro, spravodlivosť a zdravotníctvo: sem patrí doterajšia agenda ministerstva vnútra, zdravotníctva a telesnej výchovy a spravedlivosti.
  2. Doprava: sem patrí agenda ministerstva pôšt a telegrafov a železníc.
  3. Hospodárstvo: sem patrí agenda ministerstva verejných prác, obchodu, priemyslu a zemedelstva.
  4. Osvetový: sem patrí agenda ministerstva školstva a národnej osvety.
  5. Finančný a sociálny: sem patrí doterajšia agenda ministerstva financií a sociálnej pečlivosti.

Všetky štátne podniky, jestvujúce na území Slovenska, podliehajú rozhodujúcej právomoci slovenskej vlády, ktorá ich zadelí do patričného odboru.

§5.

Úmernú čiastku rozpočtových výdavkov ustáli paritná komisia, určená s jednej strany ústrednou vládou a s druhej strany slovenskou vládou.

§ 6.

Zákon tento nadobúda účinnosti hneď vyhlásením a platí pokiaľ sa ustanoví autonómna vláda za zmenenej ústavy.

§ 7.

Previesť tento zákon ukladá sa ústrednej vláde a slovenskej vláde spoločne.


V Žiline 6. októbra 1938

Návrh zákona podpísali:

P.Teplanský, K.Stodola, J.Ursíny, J.S.Vančo, Ing.J.Líška, J.Lichner, K.Rybárik, O.Devečka, dr.E.B.Lukáč, A.Šelmec, Ing.J.Styk, dr.M.Vančo, dr.J.Paulíny-Tóth, dr.J.Ivák