Populárne hypotézy

... o knihe

Sú tu populárne hypotézy, možno sú pravdivé, možno nie, cieľom je zabaviť čitateľa.

Dejiny

Nánosy po celej Zemi

Celý povrch Zeme je pokrytý vrstvami piesku a hliny, niektoré nánosy sú skamenelé. Medzi niekoľkometrovými vrstvami nánosov sú vrstvy černozeme. V nánosoch sú predmety, kostry ľudí, zvierat a zuhoľnatelé rastliny. Medzi niektorými katastrofami boli desaťročia pokoja kým vznikla černozem. Pravdepodobne to boli opakujúce sa potopy sveta, pomocou tsunami bombardovaním mora. Aj dnes existujú zbrane schopné vyvolať potopu, napríklad ruské torpéda Poseidon. Tiež mohli byť bombardované mestá jadrovými zbraňami o sile výbuchu v megatonách TNT.

Nepravdepodobnými dôvodmi, ktoré sa nezhodujú s inými faktami, sú Ďanibekov efekt pre Zem, bahenné sopky, vymrštením veľkého materiálu po dopade planétky, prašné búrky. Nezmyslom je sadanie domov, kultúrne vrstvy alebo zvyšovanie úrovne miest kvôli záplavám. Ak domy sadajú, praskajú steny a domy sa často zrútia. Pod súčasnými cestami v hĺbke niekoľko metrov sú staré cesty, je nepravdepodobné že by sa cesty niekoľko storočí nepratali a potom sa postavila nová vyššie, pričom všetky okolité domy by prišli o zasypané poschodia. Je jednoduchšie zvýšiť breh rieky ako nanosiť kvantá hliny do miest a vybudovať nové cesty.

Všetky budovy sveta staršie ako 100 rokov majú nižšie poschodia zasypané hlinou. Každá stará budova má podzemné poschodia, niektoré zasypané, iné už odkopané. Domy sa stavajú tak, že sa spraví základ a sokel z nesavého materiáli (dolomit, žula, betón), a nadzemné podlažia už môžu byť zo savého materiálu (tehla, pieskovec, porobetón). Staré mudovy majú steny podzemných poschodí zo savých materiálov, a to spôsobuje ich vlhnutie a rozpad v mrazoch. Dnes sa to rieši odkopaním starého domu do hĺbky zamŕzania cca 1 meter na Slovensku, upebnením nopovej fólie na stenu a prisypaním štrku.

Povodne v Petrohrade

1691 - zatopilo celú Európu a Ameriku, v Peterburgu bolo 7,5 m vody
1824, 7. novembra - boli aj veľké vlny, v Petrburgu bolo 4,2 m vody

Zoznam potôp v Peterburgu podľa knihy "Aller S - Povodne v Sankt Petergurgu" vydanej v roku 1826, na strane ( 95 ) , v pdf 122:

V 1717 roku v deň narodenia Krista bola voda 20 stôp nad úrovňou rieky, 1 deň
- 1736 -- - - - - 19 - 3 -
- 1751 - 1. septembra - - 10 - 2 -
- 1756 - 8. októbra - - 20 - 5 -
- 1776 - 15. novembra - - 7 - 5 -
- 1777 - 31. augusta - - 18 - 2 -
- 1788 - 25. januára - - 17 - 7 -
- 1791 - 22. marca - - 20 - 2 -
- 1792 - 11. decembra - - 20 - 6 -
- 1793 - 5. marca - - 18 - 6 -
- 1824 - 3. novembra - - 19 - 3 -
- - - 15 -- - - 19 - 3 -

Obri žijúci pred pár storočiami - ľudia, zvieratá, dinosauri.

Často sú nachádzané kostry ľudí vysokých 3 až 12 metrov. V posledných desaťročiach sú nálezy ničené alebo skrývané.

Existujú 100 rokov staré fotky ľudí vysokých 3 metre, ktorý boli ako atrakcia.

Staré domy majú vyššie stropy, väčšie okná, vyššie a širšie dvere. Bolo by nezmyselné takto stavať pre dnešných ľudí. Domy sa stavajú na mieru pre ľudí ktorí v nich bývajú. Ajj dnes sú iné normy na Slovensku alebo v Japonsku.

V niektorých knižniciach sú veľké knihy, ktoré dokáže zdvihnúť len obor. Tieto knihy nie sú prístupné bežným ľuďom. Sú v nich vedomosti z minulosti. Tí ktorý ich mohli študovať zverejňujú "náhle objavy", alebo sú objavy pripísané nejakému "géniovi", napríklad Nikola Tesla, alebo Leonardo da Vinci.

Existujú veľké staré zbrane, ktoré mohli používať len obri - pušky, revolvery, meče... Na fotke má puška zrezanú pažbu, aby ju dnešní ľudia mohli držať.

Maľby zrúcaných a hlinou zanesených miest

Giovanni Battista Piranesi bol maliar, architekt a archeológ. Od roku 1720 (1740) maľoval ruiny (Talianska). Na maľbách je vidno že mestá boli zničené povodňou a zanesené niekoľkometrovou vrstvou nánosou, pričom boli odpustené niekoľko desaťročí, pretože na ruinách rastú stromy. Jeho maľby boli pravdivé, stavby na jeho obrazoch existuje aj dnes. Maľby sú presné, možno to boli fotky pomocou technológie tej doby. Môžete ich nájsť na Google.

Podvodné tsunami

PrílohaVeľkosť
Aller_S_Podne_v_Sankt-Peterburgu_1826.pdf9.4 MB
VelkeKnihy.jpg73.99 KB
VelkaPuska.png207.44 KB
VelkaKostraCloveka.jpg82.21 KB
VelkaLebka.jpg141.2 KB
VelkaPuska.jpg138.67 KB

Plochá Zem

Zem je plochá, umiestnená pod kupolom. Severený pól je nad stredom Zeme, južný pól neexistuje, Anarktída je pás ľadu okolo kupolu. Slnko a Mesiac obiehajú po kurhových dráhach nad povrchom Zeme, Slnko je v ionosfére vo výške 180 - 190 km, vďaka lomu svetla v atmosfére svieti do vzdialenosti 9.000 km. Priemer Slnka je 48 - 56 km. Hviezdy sú svetlá na kupole.

3D model:

Geografická mapa

Politická mapa z roku 1892: PolitickaMapaPlochaZem.jpg

Vlajka OSN obsahuje azimutálnu projekciu zeme, ktorá je totožná s uvedenou mapou plochej Zeme:

Nebeská brána:

Dôkazy

Uvedené dôkazy sú pomôcka na overenie pravdy. Pozor: videá a fotky môžu byť sfalšované! Relatívne spoľahlivý dôkaz je "na vlastné oči", preto sú napríklad uvedené vzorce na výpočet zakrivenia.

Lety lietadiel

Lietadlá nikdy nelietajú cez južný pól. Letecké trasy na mape plochej Zemi sú priame a ekonomicky výhodné. Na mape okrúhlej Zeme sa trasy javia zakrivené a neekonomomické.

Perspektíva

Z okien lietadiel vidno rovný horizont. Kamery na súkromných raketách tiež vidia rovný horizont. Zaoblenie je vytvárané širokoúhlymi kamerami (rybie oko) a počítačovou grafikou NASA.

Dohľad človeka na rovnom povrchu, napríklad na brehu mora, je asi 5 km. Na okrúhlej Zemi by v tejto vzdialenosti mal byť predmet 2 metre pod horizontom. Na plochej Zemi je dohľad obmedzený rozlišovacou schopnosťou okna a predmetmi za ktorými sa skryje vzdialená vec, napríklad za niekoľkometrovými vlnami. Na veľkých vnútrozemských priehradách s malými vlnami možno vidieť pomocou ďalekohľadu ľudí vo vzdialenosti 10 km. Podobne z okien lietadiel pomocou ďalekohľadou a filtrov možno dovidieť niekoľkokrát ďalej, ako by to dovoľovalo zakrivenie Zeme.

Ak by ste pozorovali súmrak nad morom pomocou čierneho skla, pár stupňov nad morom by ste videli ako sa priemer Slnka zmenšuje a pohybuje sa do strany. Západ Slnka je jeho odchod zo zorného poľa pozorovateľa, Slnko odchádza do diaľky kde jeho svetlo už nevidíme.

Morské majáky vidno v podstatne väčšej vzdialenosti ako by to umožnilo zakrivenie Zeme. Podobne radary a ďalekohľady na lodiach majú podstatne väčší dosah.

Klíma

Priemerné teploty za severným polárnym kruhom sú podstatne vyššie ako v oblasti Antarktídy. Vyplýva to z dĺžky dňa, keďže v južných moriach slnečný svit prechádza po dlhšej dráhe a tepla sa tam dostane menej. Na Antaktíde neexistuje polárny deň. Podľa modelu guľatej zeme by mali byť podmienky na oboch póloch rovnaké.

Objavy

Objavitelia plávajúci okolo Arktídy prešli niekoľkokrát dlhšiu cestu, ako by mali podľa modelu guľatej Zeme. Je to z dôvodu, že rovnobežky (kružnice okolo severného pólu) sú s rastúcou vzdialenosťou stále väčšie, aj za tropickým rovníkom.

Technika

Gyroskopy lietadiel ukzujú stále horizont, nepotrebujú korekciu počas letu, ani keď sú zapnuté na zemi. Na navigáciu na veľké vzdialenosti sa používa mapa s korekciami, ktorá vo výsledku zodpovedá plochej Zemi.

Podvody

Snímky okrúhlej Zeme sú robené z lietadiel pomocou širkouhlej kamery, takzvané rybie oko. Výstupy kozmonautov do vesmíru sú natáčané v bazéne, 1/3 vákuum sa v skafandri nedá prežiť. Beztiažový stav je natáčaný v lietadlách letiacich po parabole, alebo pomocou triku s tenkými šnúrkami na ktorých sú upevnené veci. Snímky z Hublovho teleskou sú fotené pomocou ďalekohľadu Zircon v špeciálnom liedale, ďalej sú upravované vo Photoshope. Satelitná navigácia nefunguje bez pozemných staníc. Kyvadlá, ktoré majú dokázať otáčanie Zeme sa otáčajú samovoľne, niektoré v smere hodinových ručičiek, niektoé naopak, podľa toho ako sú držané a pustené pri štarte. Preto nedokazujú otáčanie Zeme.

Možné dejiny

Pred pár storočiami krúžili na Zemou 3 slnká. Okrem dnešného Slnka ktoré zohrieva rovník, existovalo druhé slnko ktoré zohrievalo južné moria, a tretie slnko ktoré zohrievalo sever. Na celej Zemi bolo tropické podnebie, stromy dosahovali kilometre, ľudia a zvieratá desiatky metrov.

Vo vojne sveru proti juhu, armáda severu zbraňami podstatne silnejšími ako dnešné vodíkové bomby zostrelila južné slnko, ktoré dopadlo na Zem, spôsobilo potopu a nánosy hliny po celej Zemi. Juh zamrzol. Zničená južná armáda ešte použila slabšie zbrane sily vodíkových bômb, ktorými poškodili severné slnko. To nespadlo, slabo svieti a nehreje, na jeho povrchu vidno krátery, nazývame ho Mesiac. Zamrzol aj sever.

Výpočty

zdroj: https://www.placata-zeme.cz/zakriveni-zeme/

Na Zemi tvaru gule so zakrivením R = 6 378 km platí:

Zakrivenie Zeme

z = 7,85 cm . km2

kde je
z - zakrivenie Zeme (m)
km - počet kilometrov (-)

Príklad 1:
0,5 km ... 0,02 m
1 km ... 0,08 m
2 km ... 0,31 m
5 km ... 2,0 m
10 km ... 7,9 m
15 km ... 18 m
30 km ... 71 m
70 km ... 389 m
500 km ... 19,6 km
1000 km ... 78,5 km

Vzdialenosť horizonu

h = 3,57 . √ v

kde je
h - vzdialenosť horizontu (km)
v - výška pozorovateľa (m)

Príklad 2:
výška ... vzdialenosť
1,7 m ... 4,7 km
5 m ... 8,0 km
10 m ... 11,3 km
100 m ... 35,7 km
1 km ... 113 km
2,6 km ... 182 km
8 km ... 319 km

Skrytá výška za horizontom

s = √((z - h)2 + R2) - R

kde je
s - skrytá výška za horizontom (km)
z - priama vzdialenosť pozorovaného objektu (km)
h - vzdialenosť horizontu (km)
R - polomer Zeme (6378 km)

Príklad 3:
vzdialenosť k predmetu , vzdialenosť horizontu ... skrytá výška za obzorom
10 km, 4,7 km ... 2,2 m
15 km 8 km ... 3,8 m
70 km, 11,3 km ... 270 m

Merania

Cieľom je vymyslieť merania, ktoré môže vykonať ktokoľvek.

Príklad 4: Chceme zmerať zakrivenie Zeme na povrchu pokojnej priehrady tak, že v ďalekohľade budeme pozorovať 2 nivelačné laty v zákryte. Ďalekohľad bude na jednom brehu priehrady v takej výške aby videl cez prípadné vlny, prvá nivelačná lata bude v strede jazera na člne, druhá lata bude na opačnom brehu jazera. Zistíme či je druhá lata nižšie o vypočítané zakrivenie Zeme. Určíme optimálne hodnoty pre meranie - vzdialenosť, potrebné uhlové zväčšenie ďalekohľadu.

a) určenie rozlišovacieho uhlu
Zvolil som si laty ako drevené dosky 3 m x 20 cm x 5 cm, do polovice budú natreté jednou farbou, od polovice druhou. Zmenšenú latu som si nakreslil na papier, mala rozmery 3 cm x 2 mm. Zistil som že ju budem vedieť pozorovať dostatočne dobre za účelmi merania vo vzdialenosti 3 metre. Rozlišovací uhol bude:
3 cm : 3 m = 1 : 100

b) určenie zakrivenie Zeme pre rôzne vzdialenosti ktoré môžem dosiahnúť na priehradách Slovenska:
vzdialenosť ... zakrivenie Zeme
0,5 km ... 0,02 m
1 km ... 0,08 m
2 km ... 0,31 m
3 km ... 0,71 m
5 km ... 2,0 m
10 km ... 7,9 m
Z výpočtu vyplýva, že vzdialenosť musí byť aspoň 3 km, aby som na nivelačnej late spoľahlivo rozpoznal posun 0,70 m, čo som si odskúšal na zmenšenom modeli laty.

c) Určenie uhlového zväčšenia ďalekohľadu
vzdialenosť ... výpočet = potrebné uhlové zväčenie
3 km ... 3 km : (3 m . 100) = 10
5 km ... 5 km : (3 m . 100) = 17
10 km ... 10 km : (3 m . 100) = 33
15 km ... 15 km : (3m . 100) = 50

Záver: Na meranie 2 nivelačnými laťami potrebujeme aspoň 3 km pokojnej vodnej hladiny a ďalekohľad s uhlovým zväčšením 10.

Príklad 5: Sledovanie ľudí ďalekohľadom na opačnom brehu priehrady, či ich zakryje zakrivenie Zeme. Maximálna výška vĺn na pokojnej hladine uvažujem 1 m.

Znova som si nakreslil postavičku človeka na papier, a zistil som že dokážem spoľahlivo rozpoznať že zmizne polovica postavy = 90 cm, pod minimálnym pozorovacím uhlom 1:100. Ako pozorovateľ na jednom brehu priehrady budem mať oči vo výške 170 cm nad vodou. Treba určiť vzdialenosť pod ktorou zakrivenie Zeme skryje polovicu človeka, plus výšku vĺn 1 m, spolu 1,9 m, plus rezereva na chyby.

Pri výške očí pozorovateľa 170 cm bude horizont vzdialený 4,7 km, viď príklad 2. Pre rôzne vzdialenosti bude hĺbka skrytia časti postavy:

vzdialenosť ... hĺbka
6 km ... 0,13 m
8 km ... 0,85 m
10 km ... 2,2 m
15 km ... 8,3 m

Potrebné zväčšenie ďalekohľadu:
10 km : (3 m . 100) = 33
15 km : (3 m . 100) = 50

Záver: Na pozorovanie ľudí na druhom brehu potrebujeme aspoň 10 km pokojnej vodnej hladiny a ďalekohľad s uhlovým zväčšením 33.

Príklad 6: Pozorovanie zakrivenia Zeme voľným okom pomocou dosky ktorú držíme v natiahnutých rukách. Treba vypočítať nadmorskú výšku pri ktorej to možno pozorovať.

Pokusom som zistil že rozpoznám pokles 3 % pod pozorovacím uhlom 1 rad.

výška = zakrivenie ... vzdialenosť horizontu ... pomer výšky a vzdialenosti
1 km ... 113 km ... 0,9 %
2 km ... 160 km ... 1,3 %
5 km ... 252 km ... 2,0 %
10 km ... 357 km ... 2,8 %
20 km ... 505 km ... 3,9 %
50 km ... 798 km ... 6,3 %
100 km ... 1129 km ... 8,9 %
200 km ... 1597 km ... 12,5 %
500 km ... 2524 km ... 20,0 %

Záver: Zakrivenie Zeme možno takto zmerať vo výške 10 km.

Pokud si chcete sami ověřit, jestli je země placatá nebo ne, zde je jednoduchý návod, jak to udělal i autor následujícího videa. Vezměte si kvalitní fotoaparát s dobrým zoomem. Ještě k nějakému jezeru, které má 10-20 km na délku. Dejte si foťák či dalekohled na tripod a nahrejte vzdálený břeh. Pak se vydejte na tu stranu, kterou jste viděli/nafilmovali. A udělejte stejný pokus směrem k místu, na kterým jste stáli předem. Pokud vidíte budovy, břehy, stromy, které byste kvůli zakřivení zeměkoule neměli vidět, pak země není kulatá a někdo vám od mala lže. Ptejte se, zkoumejte, pozorujte, tak jako to dělají tito lidé. Je to jen na vás, nestačí něco přečíst, je třeba dělat vlastní pozorování.

Linky

PrílohaVeľkosť
PlochaZem.jpeg59.06 KB
VlajkaOSN.png14.77 KB
PlochaZemPodKupolom.jpg34.63 KB
LeteckaMapaOkruhlejZeme.png360.18 KB
SaltFlatsBolivia.jpg144.8 KB
LeteckaTrasa.jpg51.89 KB
PlochaZemNebeskaBrana.png241.48 KB
PolitickaMapaPlochaZem.jpg499.94 KB
Mapa1613.jpg91.5 KB
MapaBudhisticka.png1.58 MB

Éterodynamika

Úvod

Vesmír je vyplený plynom, ktorý sa nazýva éter. Skladá sa z pružných častíc, ktoré sa nazývajú amery, a sú rádovo 10-20 krát menšie ako priemer protónu. Častice ktoré poznáme (protoóny, elektróny, neutróny...) sú víry éteru. Silové polia sú spôsobené pohybom éteru.

Snahy o definovanie a zmeranie vlastností éteru boli už pred pár storočiami. Základ modernej hypotézy o pohybe éteru vytvoril letecký inžinier Vladimír Akimovič Atsyukovskij, ktorý veľkú časť života venoval štúdiu prúdenia plynov. Definoval toroidné štruktúry, vypočítal vlastnosti éteru... a tým vytvoril základ modernej éterodynamiky. Jeho hypotézu dnes rozvíjajú a robia pokusy ďalší ľudia. Nájdete ju pod slovom ефиродинамика (éterodynamika).

Éterodynamika definuje nižšiu úroveň hmoty, a umožňuje vypočítať vlastnosti a správanie sa vyšších úrovní. Éterodynamika predpovedá vlastnosti hmoty, čo je jedna z podmienok pre vedeckú teóriu. Je to podobné ako keby boli v stedoveku známe len látky a nevedelo sa ako sa budú správať po zmiešaní. Dnes poznáme nižšie úrovne chémie - molekuly, atómy, chemické väzby. To nám umožňuje navrhnúť na počítači nové molekuly a vypočítať ich vlastnosti.

Teoretická fyzika je základom techniky. Ak vieme ako funguje príroda, môže vytvoriť nové technológie. Ak sú vo fyike bludy, nevytvoríme nič. V 1 m3 éteru je toľko energie, že by stačila na mnoho miliárd rokov pri súčasnej spotrebe ľudstva. Táto energia je dostupná všade. Jej využitím by spravilo ľudstvo ďalší krok vo svojom rozvoji. Každých sto rokov dochádzalo k významným vedeckým objavom, nasledoval rozvoj techniky, a potom nasledovali znmeny v spoločnosti. Aciukovskij sa snažil postupovať prísne vedecky. Mnoho ľudí vytvára krásne teórie, ktoré nemajú s realitou veľa spoločné. Slovo éter bolo poškodené rôznymi nezmyselnými teóriami. Aj v oficiálnej vede je veľa nezmyslov a nepresností.

Vlastnosti éteru

Éter ako celok:

  • hustota éteru (permitivita vákua) = 8,85×10-12 kg/m3
  • hustota častice éteru > 2,8×1017 kg/m3 (vyplývá zo známého objemu a váhy protónu)
  • tlak éteru = 1,3×1036 N/m2
  • energia obsiahnutá v jednotke objemu > 1,3×1036 J/m3
  • rýchlosť zvuku (priemerná rýchlosť šířenia tlakových vĺn) > 5,4×1023 m/s
  • rýchlosť šírenia tepelných vĺn ("rychlosť svetla") = 3×108 m/s
  • teplota < 10-44 K
  • kinematická viskozita ≈ 4×109 s.m2
  • dynamická viskozita ≈ 3,5×10-2 kg/(m.s)
  • koeficient tepelnej vodivosti ≈ 1,2×1089 kg.m/(K.s3)
  • koeficient tepelnej difúzivosti ≈ 4×109 m2/s
  • tepelná kapacita pri stálom tlaku > 1,4×1091 m2/(K.s2)
  • tepelná kapacita pri stálom objeme > 1091 m2/(K.s2)

Častica éteru:

  • hmotnosť < 1,5×10-114 kg
  • priemer < 4,6×10-45 m
  • množstvo častíc v jednotke objemu > 5,8×10102 m-3
  • stredná dĺžka voľnej dráhy < 7,4×10-15 m
  • stredná rýchlosť tepelného pohybu ≈ 5,4×1023 m/s

Pohyb éteru

Atomárne častice (neutróny, protóny, elektróny...) a iné zoskupenia (magnet, guľový blesk...) sú torodiné víry éteru. Toroidné víry poznáme ako krúžok dymu, alebo okrúhla bublina vo vode. Lineárne víry poznáme ako tornádo alebo krútiaca sa voda odtekajúca z vane. Vo víroch je tekutina oddelená od okolitej tekutiny tenkou povrchovou vrstvou, ktorá funguje ako klzné ložisko. Častice a atómy sú zoskupenia toroidných vírov, Lineárny vír vychádzajúci z protónu fixuje elektrón v obale atómu. Fotón je sled lineárnych vírov éteru, stočený do špirály. Víry sa otáčajú opačne a preto držia spolu. Víry obsahujú energiu, ktorá sa prenáša vo fotóne. Fotón vzniká za pohybujúcim sa toroidom podľa určitého kritériá, podobne ako pri vetre vlniaci sa dym z komína, alebo striedajúce sa víry za horami.

Predpkladá sa že častice éteru majú rôznu veľkosť. Veľké frakcie silno ovplyvňujú toroidy, preto možno odtieniť magnetické pole. Menšie frakcie pôsobia slabšie, preto gravitačné pole prechádza hlboko do hmoty. Malé a veľké frakcie na seba vzájomne pôsobia. Čím je energia víru väčšia, tým je menší a hustejší, pretože pohybujúci sa plyn vytvára podtlak. Hustota víru je daná rovnováha tlakov vonkajšieho éteru a v vo víre rotujúceho hustejšieho éteru. Preto má protón menší objem ako elektrón, hoci má vyššiu hmotnosť. Energia fotónu je nepriamo úmerná vlnovej dĺžke. Z prírody poznáme tornádo, ktoré je najsilnejšie v spodnej najužšej časti. Po svojom vzniku je vír stláčaný okolitým éterom, a tak okolitý éter koná prácu. To by mohlo byť zdrojom energie čerpaného z éteru. Takýto stroj sa ešte nepodarilo postaviť.

Častice

https://etherdynamics.wiki/wiki/Элементарные_частицы

Podľa pokusov s tvorbou toroidov vo vzduchu sa predpokladá že základ neutrónu a protónu tvorí toroid obsahujúci závitovo skrútený vír. V takomto tvare má väčšiu energiu a menšie rozmery ako jednoduchý kruhový toroid. Tento základný toroid je podstatne menší ako neutrón alebo protón. Citlivosť našich prístrojov neumožňuje zmerať jeho magnetický moment. Z jednej strany zo stredu toroidu vychádza lineárny vír éteru. Neutrón obsahuje tento základný toroid, okolo ktorého je vytvorený lineárny toroid, preto navonok nemá elektrické pole. Predpokladá sa že keď sa asi po 12 minútach rozpadne samostatný neutrón, tento sekundárny vír sa uvoľní ako elektrón. Protón má okolo toroidného základu hustý toroid ktorý prechádza jeho stredom, preto má navonok elektrické pole, a je väčší ako neutrón. Elektrón je veľký toroid s malou energiou. Môže byť viazaný k protónu, ale môže sa aj uvoľniť.

Atómy

https://etherdynamics.wiki/wiki/Атомы

Protóny a neutróny sa spájajú v dôsledku podtlaku na mieste ich vzájomného dotyku. Častice sa v jadre spájajú tak, aby sa vzájomne vyhli lineárnym toroidom. Neutrón a protón sa spoja opačnými stranami ako sú lineárne toroidy. Viac protónov a neutrónov sa spája tak aby sa v priestore vyhli lineárnym toroidom. Sila spojenia nukleónov je preto v každom atóme iná a preto je aj iná väzobná energia a stabilita jadier. Najsilnejšia väzba je medzi neutrónom a protónom, slabšia medzi dvoma protónmi. Preto stabilné jadra atómov tvoria pravidelné mnohosteny s vrstvami protónov a neutrónov. Počet protónov a neutrónov je rovnaký, ale väčšie jadrá majú niektoré protóny skryté vo vnútri jadra, ich lineárne víry sú zablokované, preto nemôžu viazať elektróny, a a preto sú mylne považované za neutróny. Atómy sú v Mendelejovej tabuľke rozdelené podľa počtu elektrónov, nie protónov.

Lineárne víry protónov, nazvané fotónová niť, držia na mieste elektróny v obale atómu. Okolo elektrónov zniká sekundárny vír, nazývaný orbitál.

Fotóny

Fotón je sled lineárnych vírov éteru, stočený do špirály. Víry sa otáčajú opačne a preto držia spolu. Víry obsahujú energiu, ktorá sa prenáša vo fotóne. Fotón vzniká za pohybujúcim sa toroidom podľa určitého kritériá, podobne ako pri vetre vlniaci sa dym z komína, alebo striedajúce sa víry za horami.

Gravitačné pole

Gravitácia podľa Acjukovského a WikiPedie je prúd éteru do vnútra veľkých telies ktorý pôsobí silou na telesá v jeho okolí. V telesách je nižšia teplota a podtlak éteru, ktorý vyvoláva prúdenie okolitého éteru do vnútra telesa. Éter vstupuje do telesa zo všetkých strán, na povrchu prvou kozmickou rýchlosťou, pre Zem je to 11,18 km/s, pre Slnko 618 km/s. Vo vnútri telesa sa tok zužuje, zrýchľuje a vznikajú víry - protóny, čím je éter pohlcovaný, planéty rastú. Čas za ktorý sa zväčšila hmotnosť Zeme "e" krát (e = 2,718) bol 3,75 miliardy rokov.

Magnetické pole

Magnetické pole, viď Wikipédia, je prúd éteru. Ak z dvoch magnetov prúdi proti sebe éter (2 severné póly), tak sa magnety odtláčajú, podobne ako keď strieka voda z hadice. Podobne je to aj pri dvoch južných póloch, pretože sú to toroidy, na vonkajšj strane majú opačný smer rúdenia ako na vnútornej. Ak z jedného magnetu vystupuje prúd éteru (severný pól) a do druhého vstupuje (južný pól), tak podtlak prúdenia priťahuje magnety podľa Bernouliho rovnice. Rotujúce magnetické polia, teda víry éteru, sa priťahujú ak majú rovnaký smer otáčania, pretože vznikne spoločný vír a v priestore medzi nimi vznikne podtlak. Príkladom sú dva a viac vodičov s prúdom, magnety, jadrové častice. Jadrové sily sú podtlak ktorý spája protóny a neutróny v jadre atómu. Magnetické pole pôsobí na elektrickú časticu v dôsledku Magnusovho efektu podobného krútiacej sa lopte vo futbale ktorá letí po krivke. Jedna strana rotujúceho toroidu má rovnaký smer prúdenia éteru a druhá opačnú, ako je prúdenie magnetického poľa.

Elektrické pole

Elektrický náboj sú silové účinky lineárneho víru toroidu. Cez vnútorný otvor toroidu prúdi éter, ale na jednej stran pomalšie cez širší otvor, a opačnej strane rýchlejšie cez zúženú časť otvoru. Silové účinky má predovšetkým užšia časť s rýchlejším prúdením. Protón vyfukuje éter preč od toroidu, preto kladný náboj označujeme šípkou smeron von od náboja. Elektrón nasáva éteter, preto záporný náboj označujeme šípkou smerom dnu. Pretože protón má väčšiu energiu toroidu, aj vyfukovaný éter je silnejší, ako nasávaný u elektrónu. Preto má kladný náboj väčšie silové účinky ako záporný.

Elektrické pole, viď wikipédia, je súbor špirálových vírivých éterových rúr. Intenzita elektrického poľa je daná počtom rúr na jednotkovú plochu prierezu, pričom s vyším počtom rúr sa zmenšuje ich priemer.

Linky

PrílohaVeľkosť
eter.zip1.96 MB