Kremík

Kremík jeden z najdôležitejších stopových prvkov. V ľudskom tele sa vyskytuje najčastejšie vo forme kyseliny kremičitej, a v množstve asi 1 g. Je schopný viazať vodu, zlučuje sa s mnohými zlúčeninami a vytvára pevné štruktúry.

Funkcie:

  • tvorba kostí (spolu so zinkom a meďou), spojivových tkanív zdravých nechtov, kože, vlasov, podporuje zabudovávanie vápnika do kolagénovej matrice v začiatočnej fáze stavby kostí, chráni pred osteoporózou
  • udržuje pevnosť ciev, prevencia srdcovo-cievnych ochorení, zvyšuje pružnosť ciev a zabraňuje ich lámavosti
  • chráni pred alergiami
  • aktivuje fagocytózu (podobne ako selén), podporuje hojenie rán, lieči zápaly a posilňuje imunitný systém
  • tlmí škodlivý vplyv hliníka a chráni pred Alzheimerovou chorobou
  • chráni pred tvorbou močových kameňov a pred zápalmi močových ciest
  • chráni pred krvácaním pri liečení tuberkulózy pľúc a pri ich zápaloch
  • omladzuje a chráni telové štruktúry pred starnutím

Odporúčaná denná dávka:

  • deti: 20-30 mg
  • dospelí: 25-30 mg
  • nad 60 rokov: 30-40 mg

25 mg je v potravinách:

  • 300 g banánov
  • 80 g čerstvého špenátu
  • 400 g uhorky šalátovej
  • 17 g celé zrno ovos

Zdroje kremíka (mg/100g):

  • praslička roľná (3% až 16% = 3 000 až 16 000)
  • cibuľa (47)
  • ovos - celé zrno (425)
  • banán (7,8)
  • melón cukrový (8,2)
  • špenát (34)
  • uhorky (5,6)
  • paprika (6,7)
  • cesnak (47)
  • pažítka (14,3)
  • petržlenová vňať (12)
  • pór (14,4)
  • rajčiny (2,3)
  • šalát (16)
  • ríbezle červené (7,7)
  • ríbezle čierne (4,2)
  • šípky (9,4)
  • višne (5,1)
  • jačmeň, pšenica - celé zrno (8) a žito (9)

Obrusovaním pšeničného zrna sa kremík podstatne redukuje. U ostatných druhov zeleniny a ovocia sa obsah kremíka pohybuje od zanedbateľného množstva do 3,6 mg/100g.