Plochá Zem

Zem je plochá, umiestnená pod kupolom. Severený pól je nad stredom Zeme, južný pól neexistuje, Anarktída je pás ľadu okolo kupolu. Slnko a Mesiac obiehajú po kurhových dráhach nad povrchom Zeme, Slnko je v ionosfére vo výške 180 - 190 km, vďaka lomu svetla v atmosfére svieti do vzdialenosti 9.000 km. Priemer Slnka je 48 - 56 km. Hviezdy sú svetlá na kupole.

3D model:

Geografická mapa

Politická mapa z roku 1892: PolitickaMapaPlochaZem.jpg

Vlajka OSN obsahuje azimutálnu projekciu zeme, ktorá je totožná s uvedenou mapou plochej Zeme:

Nebeská brána:

Dôkazy

Uvedené dôkazy sú pomôcka na overenie pravdy. Pozor: videá a fotky môžu byť sfalšované! Relatívne spoľahlivý dôkaz je "na vlastné oči", preto sú napríklad uvedené vzorce na výpočet zakrivenia.

Lety lietadiel

Lietadlá nikdy nelietajú cez južný pól. Letecké trasy na mape plochej Zemi sú priame a ekonomicky výhodné. Na mape okrúhlej Zeme sa trasy javia zakrivené a neekonomomické.

Perspektíva

Z okien lietadiel vidno rovný horizont. Kamery na súkromných raketách tiež vidia rovný horizont. Zaoblenie je vytvárané širokoúhlymi kamerami (rybie oko) a počítačovou grafikou NASA.

Dohľad človeka na rovnom povrchu, napríklad na brehu mora, je asi 5 km. Na okrúhlej Zemi by v tejto vzdialenosti mal byť predmet 2 metre pod horizontom. Na plochej Zemi je dohľad obmedzený rozlišovacou schopnosťou okna a predmetmi za ktorými sa skryje vzdialená vec, napríklad za niekoľkometrovými vlnami. Na veľkých vnútrozemských priehradách s malými vlnami možno vidieť pomocou ďalekohľadu ľudí vo vzdialenosti 10 km. Podobne z okien lietadiel pomocou ďalekohľadou a filtrov možno dovidieť niekoľkokrát ďalej, ako by to dovoľovalo zakrivenie Zeme.

Ak by ste pozorovali súmrak nad morom pomocou čierneho skla, pár stupňov nad morom by ste videli ako sa priemer Slnka zmenšuje a pohybuje sa do strany. Západ Slnka je jeho odchod zo zorného poľa pozorovateľa, Slnko odchádza do diaľky kde jeho svetlo už nevidíme.

Morské majáky vidno v podstatne väčšej vzdialenosti ako by to umožnilo zakrivenie Zeme. Podobne radary a ďalekohľady na lodiach majú podstatne väčší dosah.

Klíma

Priemerné teploty za severným polárnym kruhom sú podstatne vyššie ako v oblasti Antarktídy. Vyplýva to z dĺžky dňa, keďže v južných moriach slnečný svit prechádza po dlhšej dráhe a tepla sa tam dostane menej. Na Antaktíde neexistuje polárny deň. Podľa modelu guľatej zeme by mali byť podmienky na oboch póloch rovnaké.

Objavy

Objavitelia plávajúci okolo Arktídy prešli niekoľkokrát dlhšiu cestu, ako by mali podľa modelu guľatej Zeme. Je to z dôvodu, že rovnobežky (kružnice okolo severného pólu) sú s rastúcou vzdialenosťou stále väčšie, aj za tropickým rovníkom.

Technika

Gyroskopy lietadiel ukzujú stále horizont, nepotrebujú korekciu počas letu, ani keď sú zapnuté na zemi. Na navigáciu na veľké vzdialenosti sa používa mapa s korekciami, ktorá vo výsledku zodpovedá plochej Zemi.

Podvody

Snímky okrúhlej Zeme sú robené z lietadiel pomocou širkouhlej kamery, takzvané rybie oko. Výstupy kozmonautov do vesmíru sú natáčané v bazéne, 1/3 vákuum sa v skafandri nedá prežiť. Beztiažový stav je natáčaný v lietadlách letiacich po parabole, alebo pomocou triku s tenkými šnúrkami na ktorých sú upevnené veci. Snímky z Hublovho teleskou sú fotené pomocou ďalekohľadu Zircon v špeciálnom liedale, ďalej sú upravované vo Photoshope. Satelitná navigácia nefunguje bez pozemných staníc. Kyvadlá, ktoré majú dokázať otáčanie Zeme sa otáčajú samovoľne, niektoré v smere hodinových ručičiek, niektoé naopak, podľa toho ako sú držané a pustené pri štarte. Preto nedokazujú otáčanie Zeme.

Možné dejiny

Pred pár storočiami krúžili na Zemou 3 slnká. Okrem dnešného Slnka ktoré zohrieva rovník, existovalo druhé slnko ktoré zohrievalo južné moria, a tretie slnko ktoré zohrievalo sever. Na celej Zemi bolo tropické podnebie, stromy dosahovali kilometre, ľudia a zvieratá desiatky metrov.

Vo vojne sveru proti juhu, armáda severu zbraňami podstatne silnejšími ako dnešné vodíkové bomby zostrelila južné slnko, ktoré dopadlo na Zem, spôsobilo potopu a nánosy hliny po celej Zemi. Juh zamrzol. Zničená južná armáda ešte použila slabšie zbrane sily vodíkových bômb, ktorými poškodili severné slnko. To nespadlo, slabo svieti a nehreje, na jeho povrchu vidno krátery, nazývame ho Mesiac. Zamrzol aj sever.

Výpočty

zdroj: https://www.placata-zeme.cz/zakriveni-zeme/

Na Zemi tvaru gule so zakrivením R = 6 378 km platí:

Zakrivenie Zeme

z = 7,85 cm . km2

kde je
z - zakrivenie Zeme (m)
km - počet kilometrov (-)

Príklad 1:
0,5 km ... 0,02 m
1 km ... 0,08 m
2 km ... 0,31 m
5 km ... 2,0 m
10 km ... 7,9 m
15 km ... 18 m
30 km ... 71 m
70 km ... 389 m
500 km ... 19,6 km
1000 km ... 78,5 km

Vzdialenosť horizonu

h = 3,57 . √ v

kde je
h - vzdialenosť horizontu (km)
v - výška pozorovateľa (m)

Príklad 2:
výška ... vzdialenosť
1,7 m ... 4,7 km
5 m ... 8,0 km
10 m ... 11,3 km
100 m ... 35,7 km
1 km ... 113 km
2,6 km ... 182 km
8 km ... 319 km

Skrytá výška za horizontom

s = √((z - h)2 + R2) - R

kde je
s - skrytá výška za horizontom (km)
z - priama vzdialenosť pozorovaného objektu (km)
h - vzdialenosť horizontu (km)
R - polomer Zeme (6378 km)

Príklad 3:
vzdialenosť k predmetu , vzdialenosť horizontu ... skrytá výška za obzorom
10 km, 4,7 km ... 2,2 m
15 km 8 km ... 3,8 m
70 km, 11,3 km ... 270 m

Merania

Cieľom je vymyslieť merania, ktoré môže vykonať ktokoľvek.

Príklad 4: Chceme zmerať zakrivenie Zeme na povrchu pokojnej priehrady tak, že v ďalekohľade budeme pozorovať 2 nivelačné laty v zákryte. Ďalekohľad bude na jednom brehu priehrady v takej výške aby videl cez prípadné vlny, prvá nivelačná lata bude v strede jazera na člne, druhá lata bude na opačnom brehu jazera. Zistíme či je druhá lata nižšie o vypočítané zakrivenie Zeme. Určíme optimálne hodnoty pre meranie - vzdialenosť, potrebné uhlové zväčšenie ďalekohľadu.

a) určenie rozlišovacieho uhlu
Zvolil som si laty ako drevené dosky 3 m x 20 cm x 5 cm, do polovice budú natreté jednou farbou, od polovice druhou. Zmenšenú latu som si nakreslil na papier, mala rozmery 3 cm x 2 mm. Zistil som že ju budem vedieť pozorovať dostatočne dobre za účelmi merania vo vzdialenosti 3 metre. Rozlišovací uhol bude:
3 cm : 3 m = 1 : 100

b) určenie zakrivenie Zeme pre rôzne vzdialenosti ktoré môžem dosiahnúť na priehradách Slovenska:
vzdialenosť ... zakrivenie Zeme
0,5 km ... 0,02 m
1 km ... 0,08 m
2 km ... 0,31 m
3 km ... 0,71 m
5 km ... 2,0 m
10 km ... 7,9 m
Z výpočtu vyplýva, že vzdialenosť musí byť aspoň 3 km, aby som na nivelačnej late spoľahlivo rozpoznal posun 0,70 m, čo som si odskúšal na zmenšenom modeli laty.

c) Určenie uhlového zväčšenia ďalekohľadu
vzdialenosť ... výpočet = potrebné uhlové zväčenie
3 km ... 3 km : (3 m . 100) = 10
5 km ... 5 km : (3 m . 100) = 17
10 km ... 10 km : (3 m . 100) = 33
15 km ... 15 km : (3m . 100) = 50

Záver: Na meranie 2 nivelačnými laťami potrebujeme aspoň 3 km pokojnej vodnej hladiny a ďalekohľad s uhlovým zväčšením 10.

Príklad 5: Sledovanie ľudí ďalekohľadom na opačnom brehu priehrady, či ich zakryje zakrivenie Zeme. Maximálna výška vĺn na pokojnej hladine uvažujem 1 m.

Znova som si nakreslil postavičku človeka na papier, a zistil som že dokážem spoľahlivo rozpoznať že zmizne polovica postavy = 90 cm, pod minimálnym pozorovacím uhlom 1:100. Ako pozorovateľ na jednom brehu priehrady budem mať oči vo výške 170 cm nad vodou. Treba určiť vzdialenosť pod ktorou zakrivenie Zeme skryje polovicu človeka, plus výšku vĺn 1 m, spolu 1,9 m, plus rezereva na chyby.

Pri výške očí pozorovateľa 170 cm bude horizont vzdialený 4,7 km, viď príklad 2. Pre rôzne vzdialenosti bude hĺbka skrytia časti postavy:

vzdialenosť ... hĺbka
6 km ... 0,13 m
8 km ... 0,85 m
10 km ... 2,2 m
15 km ... 8,3 m

Potrebné zväčšenie ďalekohľadu:
10 km : (3 m . 100) = 33
15 km : (3 m . 100) = 50

Záver: Na pozorovanie ľudí na druhom brehu potrebujeme aspoň 10 km pokojnej vodnej hladiny a ďalekohľad s uhlovým zväčšením 33.

Príklad 6: Pozorovanie zakrivenia Zeme voľným okom pomocou dosky ktorú držíme v natiahnutých rukách. Treba vypočítať nadmorskú výšku pri ktorej to možno pozorovať.

Pokusom som zistil že rozpoznám pokles 3 % pod pozorovacím uhlom 1 rad.

výška = zakrivenie ... vzdialenosť horizontu ... pomer výšky a vzdialenosti
1 km ... 113 km ... 0,9 %
2 km ... 160 km ... 1,3 %
5 km ... 252 km ... 2,0 %
10 km ... 357 km ... 2,8 %
20 km ... 505 km ... 3,9 %
50 km ... 798 km ... 6,3 %
100 km ... 1129 km ... 8,9 %
200 km ... 1597 km ... 12,5 %
500 km ... 2524 km ... 20,0 %

Záver: Zakrivenie Zeme možno takto zmerať vo výške 10 km.

Pokud si chcete sami ověřit, jestli je země placatá nebo ne, zde je jednoduchý návod, jak to udělal i autor následujícího videa. Vezměte si kvalitní fotoaparát s dobrým zoomem. Ještě k nějakému jezeru, které má 10-20 km na délku. Dejte si foťák či dalekohled na tripod a nahrejte vzdálený břeh. Pak se vydejte na tu stranu, kterou jste viděli/nafilmovali. A udělejte stejný pokus směrem k místu, na kterým jste stáli předem. Pokud vidíte budovy, břehy, stromy, které byste kvůli zakřivení zeměkoule neměli vidět, pak země není kulatá a někdo vám od mala lže. Ptejte se, zkoumejte, pozorujte, tak jako to dělají tito lidé. Je to jen na vás, nestačí něco přečíst, je třeba dělat vlastní pozorování.

Linky

PrílohaVeľkosť
PlochaZem.jpeg59.06 KB
VlajkaOSN.png14.77 KB
PlochaZemPodKupolom.jpg34.63 KB
LeteckaMapaOkruhlejZeme.png360.18 KB
SaltFlatsBolivia.jpg144.8 KB
LeteckaTrasa.jpg51.89 KB
PlochaZemNebeskaBrana.png241.48 KB
PolitickaMapaPlochaZem.jpg499.94 KB
Mapa1613.jpg91.5 KB
MapaBudhisticka.png1.58 MB