A) Objemová hmotnosť [kg/m3]:
- drobivá a navlhlá hlina: 1 000 - 1 500
- udupaná, zhutnená hlina: 1 700 - 2 200

B) Optimálne množstvo vody na zhutňovanie: 10 %.

C) súčiniteľ tepelnej vodivosti suchej hliny:
objemová hmotnosť [kg/m3] - súčiniteľ tepelnej vodivosti [W/m.K]
2 000 - 1,10
1 800 - 0,91
1 600 - 0,79
1 400 - 0,59
1 200 - 0,47
1 000 - 0,35
900 - 0,30
800 - 0,25
700 - 0,21
600 - 0,17
500 - 0,14
Vybrané hodnoty:
- suchá zhutnená hlina 2 000 kg/m3: 1,1
- suchá prirodzená hlina 1 600 kg/m3: 0,7
- prirodzená pôda vlhká piesčitá a hlinitopiesčitá 2 000 kg/m3: 2,3
- prirodedzená pôda s prirodzenou vlhkosťou: 1 800 kg/m3: 1,4

D) Merná tepelná kapacita: 1 000 J/kg.K = 0,28 Wh/kg

E) Emisivita: 0,93

F) Absorbcia vodny zo vzduchu
pri náhlej zmene vlhkosti z 50 % na 80 % za 48 hodín (1,5 cm vrstva):
- hlinené tehly: 300 g/m2
- vápennopieskové tehly, smrekové drevo: 100 g/m2
- omietka: 26 - 76 g/m2
- pálené tehly: 10 - 30 g/m2

G) Špecifický povrch:
- piesok: 23 cm2/g
- prach: 450 cm2/g
- íl: 10 m2/g (kaolinit) až 1000 m2/g (montmorillonit)

H) tepelná rozťažnosť:
- ťažká hlina: 0,0043 - 0,0052 mm/m.K
- hlinené murivo: 0,0062
- hrubá hlinená malta: 0,007
Pre porovnanie:
- vápenná malta: 0,005
- vápenno-pieskové tehly: 0,007
- cementová malta: 0,010
- betón: 0,010
- hliník: 0,025
- EPS: 0,070

- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
I) Poznámky:

1) žiaruvzdornosť šamtou 1 200 - 1 300 ?C

2) Vplyv vlhkosti vzduchu na naše zdravie
- pod 40 %: spôsobuje vysušenie sliznice a náchylnosť na choroby z nachladenia. Vysušená sliznica stráca čistiacu schopnosť.
- vysoká vlhkosť má veľmi pozitívny plyv na komfortu vnútornej klímy, znižuje sa množstvo prachu, zvyšuje sa obranyschopnosť kože proti mikróbom, skracuje sa životnosť vírov a baktérií, redukuje pachy a odstraňuje rušivý elektrostatický náboj.
- nad 70 %: znižuje sa schopnosť absorbcie kyslíku v krvi, v studenom a vlhkom prostredí sa prejavuje zhoršenie reumatických problémov, v uzatvorenej miestnosti hrozí tvorba pliesní, ktoré keď sa dostanú do dýchacieho ústrojenstva, môžu spôsobiť množstvo zdravotných problémov alebo vyvolať alergickú reakciu

3) Regulácia vlhkosti

Hlinené steny sú schopné celý rok udržiavať konštantnú 50 % vlhkosť vzduchu (+- 5 %) a zaistiť tak optimálnu a zdravú mikroklímu. V chladnejších miestnostiach pri 18 °C a 12 °C udržiavajú vlhkosť 55 % a 65 %. Táto v porovnaní s ostatnými obytnými priestormi o niečo vyššia relatívna vlhkosť vzduchu je vnímaná ako optimálna a znatelne priaznivo a preventivne posobi proti chorobam z nachladenia. Pokial vlhkost vzduchu klesne pod 60 %, je rýchlo "dobita" napriklad vlhkym vzduchom z kupelne, otvorenim dveri po sprachovani, tak aby v pripade potreby mohli tuto vlhkost steny znovu vydat.

Spúšťacím mechanizmom astmatických záchvatov môže byť príliš suchý vzduch v miestnosti. U astmatikov pobyt v hlinenej budove môže potlačiť prejavy astmy, alebo astma uplne zmizne.

Predsudky voči hline ako stavebnému materiálu sú stále veľmi rozšírené a z pravidla plynú z nevedomosti. Mnoho ľudí ani netuší, že nám príroda ponúka materiál, ktorý netreba nijak zušľachťovať, a že sa napríklad nemusia zbavovať hliny z výkopov základov alebo pivníc, ale že ju môžu použiť ako stavebný materiál.

Hlinené povrchy možno pred rozmazaním chrániť kazeinovými, vápenokazeinovými alebo inými nátermi, tak aby ich bolo možné čistiť na mokro, čo možno oceniť hlavne v kuchyniach alebo kúpelniach. V porovnaní s kúpelňovými obkladmi sú hlinené múry dokonca hygienickejšie, lebo dokážu veľmi rýchlo redukovať vysokú vlhkosť vzduchu po sprchovaní, alebo kúpaní, a môžu tak zabrániť tvorbe pliesní.
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -